Svet: Ale no tak, vážne vám to treba predstavovať? V oboch dieloch sa pozriete takmer všade, kde ste sa pri čítaní kníh pozrieť aj chceli...aj tam, kde nie. Uvidíte Wizimu, Loc Muinne, atď.

Nezabudnuteľné momenty: Úchyláci si najviac užili coitus Geralta a Triss v elfskom jazierku v druhom dieli. Pre mňa osobne bol najlepší a zároveň najhorší moment po dohratí. Príbehy aj obe hry boli na takej úrovni, že človek mal takmer pocit, že stráca dobrého známeho.

Zvláštnosť: Obe hry mali svoj unikátny bojový systém, dodnes považovaný za následovaniahodný. Na rozdiel od väčšiny RPG je toto dark fantasy vyslovene dospelá hra, kde známka 18+ sedí.

Variabilita povolaní: Ste zaklínač. Počas hier sa môžete užšie špecializovať na meč, mágiu či alchýmiu. Ale všetky stromy schopností sú dostatočne košaté, aby ste si tú svoju vysnenú kombináciu našli.

Maximálny level: Maximálny level: Je. Prehrabte sa trochu tým internetom, ak vás Zaklínač zaujal. Nebuďte len pasívnymi konzumentami informácií :-P

Poznámka: Druhý Zaklínač vyšiel aj na niektorých konzoliach. Zaujímavé je, že hoci behal na vlastnom engine a teda naši severní bratia museli robiť port sami a ručne, zreteľne dokázali, že sa to dá aj úplne bezchybne.

THE WITCHER: Zaklínač nosí vždy dva meče

Zaklínač Geralt z Rivie sa stal pojmom už nielen vo svete fantasy. Vďaka týmto dvom hrám a otvorenému koncu sa konečne mohol vydať aj na svoje ťaženie za popularitou aj na západ od Prahy.

A úspešne, Geraltové eskapády v tvrdej väzbe vyšli v Británií, v Nemecku a inde. Predaj hry, najmä druhého dielu nechal za sebou mnohé známejšie kúsky. Poďme sa na túto pochutinu poriadne pozrieť, veď hra je stále aktuálna.

Poľský obraz a zvuk

Obe hry bežali na vlastnom engine. Vzdor typickej poľskej povahe to bolo dielo ich vlastných ručičiek. Ale to obecne platí o celej hre. Prvý diel ešte nemal kompletné nadabovanie a graficky bola hra aj na svoju dobu dobrá, ale mierne okresaná. Avšak stále veľmi pekná.

Druhý diel priniesol nielen kompletné nadabovanie vrátane všetkých rozhovorov, ale aj grafika sa zjemnila, aby mohol byť svet, ktorým Geralt prechádza podstatne temnejší. Jediný problém v grafike predstavovalo nahrávanie v prvom dieli. Loading sa spúšťal takmer neustále, pri každom dome, v každej lokácií. Niežeby nebolo fajn si počas hrania môcť prečítať Vojnu a mier, zlepšovanie literárneho prehľadu mládeže však asi medzi úmysly autorov nepatrilo.

Svet

Zaslúži si samostatný odstavec. Na rozdiel od drvivej väčšiny fantasy je svet Zaklínača taký...akýsi skutočný, ľudský. Je to temné miesto, plné rasimu a xenofóbie. Elfovia žijú vo svojej zatrpknutosti a ničím nepripomínajú Tolkienovských bojovníkov, mudrcov a estétov. Geralt ich pozná skôr ako nostalgickú bandu krvilačných teroristov.

Trpaslíci, hoci sú najlepšími remeselníkmi, boli vo svete dominantných ľudí ponížení na úroveň otrokov či o trochu lepšie než dobytok. Morálka má nielen dve, ale hneď aj 5 strán a čosi také, ako dobré a zlé rozhodnutie nenájdete v celej hre. Každým svojím rozhodnutím niekoho poškodíte, často musíte zabiť aj keď nechcete. A viac ako inde platí, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Našťastie má Geralt do dobráka ďaleko. Nie je negatívnym charakterom, len svet je voči nemu nepriateľský. Každý potrebuje Zaklínača, profesionálneho likvidátora príšer. Ale nikto s ním nechce byť v spoločnosti. Ľudia sú totiž, tak ako v živote, proste svine, ktorých univerzum sa točí okolo peňazí a vlastného ega a so svojimi spoluobčanmi jednajú ako s podľuďmi. Geraltov zjav tomuto aj veľmi pomáha.

Jeden meč na potvory, druhý na ľudí

Bojový systém sme už spomenuli. V oboch dieloch je iný. Obe sú však kvalitné a patria k špičke v oblasti hier obecne. Prvý diel bol založený na presnom načasovaní a reťazení útokov. Kazilo ho len neposlušné ovládanie, kedy sa nie a nie zastaviť na tom nepriateľovi, ktorého ste mali v hľadáčiku.

Druhý diel to poňal akčnejšie. Šlo o reťazenie útokov, bud ľahkých a rýchlych, či ťažkých a pomalých. Dôvtipne bolo zapracované krytie a úhyby sa stali denným chlebíčkom.´Zbraní ste mali v podstate len dva druhy. Meč a meč. Teda ten druhý už bol strieborný. S ním sa príšery, monštrá (väčšinou zo slovanskej mýtológie) či poslanci likvidovali podstatne ľahšie než s oceľovou hračkou.

Zbrane ste mohli vylepšovať, kupovať, ale aj vyrábať kvalitnejšie kúsky, ak ste nasyslili dosť surovín. To isté sa týkalo brnení. K úspechu v akrobatickom narábaní plochým roxorom pomáhali aj časté fetovanie...pardón, užívanie elixírov.

Tie ste zlepšovali svojimi alchymistickými schopnosťami. Elixíry dvíhali silu, obratnosť, občas aj niečo iné. Bez nich by sa z vás však čoskoro stal len behajúci pytel na mäso.

King Foltest

Original menu

Witcher dawn

Witcher town

Geralt and Triss

Witcher 2

Posledným kúskom do bojovej skladačky boli zaklínačské znamenia, čo v bežnom fantasy svete proste mágia. Tých bolo päť, každý s iným účinkom. Ten sa zlepšoval, ako ste do týchto znamení narvali body a dúfali, že telekinetická vlna na ďalšej úrovni nielen odhodí, ale popritom je trochu poprehadzuje anatómiu.

Čo záverom, priatelia? Zaklínač I i II stoja stále za zahranie, veď dvojka je hra nedávna a v obchodoch ju stále nájdete. (Text: Ivan Zich)

Copyright 2012 | Design by: Tempees | Kontakt: AUXIRPG@GMAIL.COM