Home

Prečo hráči stále milujú stolné počítače

Počítač na hranie

Počítačoví hráči sú stále osobitná kasta nadšencov, aj keď pravda, nie až taká malá a uzavretá ako povedzme pred dvadsiatimi rokmi. Ozajstný hráč si pamätá staré klasiky, najlepšie ešte z DOS-u – a miluje svoje PC alias stolný počítač (desktop). Áno, na videohernom trhu sú kvantá konzol priamo prispôsobených na hranie, veľmi veľa zábavy už zažijete na tabletoch či smartfónoch, no PC je stále PC. Aristokracia hrania, aj keď občas trochu povýšený a elitárska, ale stále sústredená na to čo chce. A prečo sú teda stolné počítače pre hráčov stále najlepšie?:

  1. Najlepší výkon. Bez diskusie. PC zostavy majú a budú mať najlepší výkon. Z jedného prostého dôvodu – majú na to priestor. Do veľkých skríň sa zmestia najväčšie dosky, najviac čipov, najväčšie disky a hlavne najvýkonnejšie chladiace systémy. Konzoly alebo tablety sú uzavreté systémy – raz sa vyrobia a hotovo, musíte dlhé roky čakať na novú verziu. A vnútri sa tlačia súčiastky, ktoré nemajú „právo“ veľmi hriať. Tie na PC sa môžu doslova variť vo výkone – ak ich dokážete chladiť.
  2. Pohodlie. Majitelia konzol okamžite namietnu, že na pohodlie sú tu ich miláčikovia, rozvaliť sa na gauči a hrať… ale PC-čkársky svet, to je také  svojské pohodlie. Áno, väčšinou musíte sedieť za stolom… ale napríklad obrovské klávesnice s hlbokými tlačidlami, naozaj veľké myši, veľké monitory – a samozrejme, veľká prispôsobiteľnosť – to sú veľmi pohodlné devízy. PC si postavíte na mieru, tak ako vám vyhovuje, nie nejakému výrobcovi hardwaru.
  3. Upgradovateľnosť a tuning. Starý známy fakt, PC upgradujete kedykoľvek. Nie je to škatuľka s nápisom neotvárať. Je to Lego stavebnica a aj preto sa najviac tunujú a vylepšujú práve PC-čka. PC komponenty sú veľmi dostupné a lacné – a je ich neúrekom.
  4. Najviac herných žánrov. Najširšiu ponuku majú PC. Je tu najviac štýlov, prístupv – a celkovo, zahráte si. Môžete dokonca skúsiť starodávne hry, trebárs z čias DOS-u alebo prvých Windows… Ak máte dobrý emulátor (alebo dokonca v internetovom browseri). To naozaj na žiadne konzole neexistuje.
  5. Lacné hry. Videohry sú veľmi drahé… hry na mobily sú veľmi často zadarmo, ale vo veľmi osekanej verzii vyžadujúcej agresívne peniaze. Na nijakej inej platform neexistuje taká široká ponuka hrania zdarma, alebo ešte lepšie, za veľmi malé peniaze – bazárové hry, prílohy k časopisom, akcie na HumbleBundle, Indie hry, hromada free hier, uvoľnené alebo zlacnené staré kusy…
  6. Hráte ako chcete. Pôvodne sme bol šesť chceli nazvať myš, pretože toto úžasné polohovacie zariadenie od Douga Engelbarta je väčšinou len PC. Majú ich aj laptopy, ale väčšinou maličké, neherné… experimentovali s nimi konzoly, ale bola to slepá ulička. Lenže ozaj je to len myš? K počítaču totiž pripojíte všetko. Trebárs aj joypady, volanty a ďaľšie ovládače určené pre iné zariadenia… stačí, keď sa to dá strčiť do USB. Tak napríklad staručké SNES pady, prečo nie? Na PC nie je nič nemožné.
  7. Mod scéna. Keď ide o to vylepšiť nejakú hru – alebo ju trebárs kompletne prerobiť do niečoho iného – tak na to sú špecialisti PC hráči. Mod scéna je neskutočne veľká, plná všelijakých zábavok, no aj veľkých projektov, keď sa trebárs s softvéri od výrobcu hry podarí vyrobiť úplne novú hru.

Zaujímavé fakty o Photoshope, ktoré ste nevedeli

Jennifer in Paradise

Skoro všetka grafika na svete prešla Photoshopom. A samotný program je veľa zaujímavejší, než ste si doteraz mysleli!

  1. Photoshop naprogramovali iba dvaja ľudia – bratia Knollovci. To bolo pred skoro 30 rokmi… dnes už na programe pracujú stovky ľudí. Pri tvorbe verzie CS6 vraj vypil tím 312 prepraviek piva – dodaných oficiálne firmou Adobe. O neoficiálnych pivách a ostatnom alkohole sa už nepíše. Vraj z tie dva roky vývoja „vzniklo“ až deväť bábätiek, ktoré majú napísané svoje mená niekde v sekcii About.
  2. John Knoll je nesmierne zaujímavá persóna aj vo svete filmu. Pracoval v legendárnej lucasovskej firme Industrial Light & Magic – to znamená, že pracoval na Star Wars. Ale aj na Star Treku, Avatarovi, Pirátoch z Karibiku… zoznam je dosť dlhý. A v poslednom Star Wars filme Rogue One sa podieľal aj na scenári, takže je vlastne aj pisálek.
  3. Druhý brat, Thomas, sa na vývoji Adobe Photoshopu stále podieľa.
  4. Prvá „fotošopovaná“ fotka na svete bol obrázok s názvom Jennifer in Paradise (na hlavnom obrázku). Johnova budúca manželka Jennifer sa nechala vyfotiť na havajskej pláži Bora Bora a John oskenovanú fotku zdigitalizoval a upravil. Už vtedy bolo jasné, že ženy a modelky budú veľmi často v grafickom editori prikrášľované :). Mimochodom, aj Jennifer pracovala v ILM.
  5. Najkomplexnejší nástroj je vraj Content-Aware Filling tool, ktorý pri minimálnom úsilí užívateľa dokáže odstrániť z fotky nežiadúce prvky a na výsledku to vôbec nepoznať! To čo predtým trvalo hodiny, môže trvať pár sekúnd.
  6. Originálny PS súbor .psd má vraj maximálnu dovolenú veľkosť 3 GB a 30 tisíc pixelov. Súbor .psb ide oveľa ďaľej.
  7. Prvá verzia Photoshopu vyšla vo februári 1990. Už v júni prišla verzia 2.0, ktorá priniesla nástroj Pero, Cesty a CMYK farebnú paletu. Až novembrovú „2.5-ku“ ste mohli pustiť na Windows. Potom bolo treba až štyri roky na verziu 3.0, no stálo to zato. Thomas Knoll prišiel totiž s vrstvami. Štvorka umožnila ľahký život s makrami, päťka sa pochválila s históriou krokov a magnetickým lasom… a tak to išlo ďalej. Každá verzia v podstate prepisovala históriu grafiky. Históriu zmien nájdeme, ako inak, na Wikipédii.

Komunikovať a neplytvať: biznis na Facebooku funguje – ak viete čo robíte

Facebook

Žiadnu marketingovú stratégiu na Facebooku ešte nevyhlásili za dokonalú. V momente ako by sa to stalo, by už bola totiž táto stratégia zastaralá a niečo novšie by ju prekonalo.

Ak máte pocit, že ste už na sociálnych sieťach spravili všetko čo sa dalo a vaše ciele ostávajú nesplnené – nehádžte flintu do žita. Vždy sa to dá spraviť lepšie.

Až jednu pätinu svetových výdavkov na reklamu zhltnú iba dve firmy – Google a Facebook. Televízny (a tradičný) gigant Comcast sa krčí na treťom mieste. Čo sa týka čisto internetovej reklamy, tak tam pumpujú inzerenti do „superdua“ zo Silicon Valley až tretinu všetkých svojich nákladov… impozantné a trochu znepokojujúce čísla. (Pretože to znamená, že moderní marketéri nemôžu tieto platformy obísť ani keby chceli.)

A hovorí nám to, že na Facebook sa nesústredíme len preto, že to robia všetci alebo že je to moderné. Ale pretože:

  1. Celé naše publikum je na Facebooku. Schválne, poznáte niekoho kto nie je na Facebooku? Okrem našich starých mám a pustovníkov odmietajúcich technológie? Jeden a pol miliardy užívateľov za rok vygeneruje desiatky miliárd klikov ročne – a to len na platenú reklamu. Prezentovať sa však môžeme aj zadarmo. Reklama na FB má viac podôb.
  2. Potencionálni zákazníci sa dajú výborne roztriediť. Vek, pohlavie, jazyk, lokalita… užitočné údaje, ktorým cielime na „našich ľudí“. To je však iba základ. Môžeme sa na zákazníkov zameriavať aj skrz ich záujmy, správanie, zvyky, prepojenia s inými ľuďmi. Práve cielenie je to, čo oddeľuje efektívny internet od tradičných foriem reklamy.
  3. Reklama môže byť lacná. Hoci sme vyššie použili slovíčko zadarmo, v skutočnosti nie je na svete nič zadarmo. Ak neinvestujete balík peňazí, musíte investovať čas a talent. Každý si môže nájsť svoj model. Marketingová stratégia môže byť pútanie obecenstva zaujímavými príspevkami, videoprezentácia za 5 eur denne alebo masívna kampaň s mnohotisícovým rozpočtom. Vyberte si.

Je možné, že sa vám ako firme nedarí predávať svoj produkt cez Facebook. To je v poriadku. Nikto nevraví, že napríklad realitné kancelárie majú na sociálnych sieťach klikacie eldorádo. Väčšina klientov si však spomenutú realitku zvykne overiť (oťuknúť) na Facebooku. A vtedy ho môže privítať seriózna prezentácia, kvalitný obsah, blogy, fotky nehnuteľností, v skratke – príjemná vizitka.

Vždy sa môžete odlíšiť od konkurencie. Osloviť ľudí, s ktorými ste pôvodne nerátali. Budovať si identitu na platforme, ktorá je každému na očiach. Naozaj seriózna online stratégia je dlhodobá, pravidelná a nevzdáva sa po čiastkových neúspechoch. Komunikovať, komunikovať, komunikovať, povedal by Lenin, keby sa narodil v 21. storočí.

Ak nemáte prostriedky na schopného a šikovného marketéra – budete sa ním musieť stať. A verte či nie, naozaj nikto sa nerodí so schopnosťou oslovovať davy na sociálnych sieťach. Je to umenie, ktoré sa získava časom a poctivou prácou. Nie je to pre suchárov. Ak takým ste, alebo si ho najmete, dostaví sa úspech – fanúšikovia, zákazníci, reakcie, vyšší predaj v e-shope, viac telefonátov a správ.

Aj dospelí potrebujú čas na hranie. Preto vymysleli ohrádky pre deti

Detičky v ohrádke

Detské ohrádky vraj vznikli, pretože mamičky si potrebovali na chvíľu oddýchnuť od detí (rozumej, potrebovali poupratovať, povysávať, navariť apod.). Druhá teória hovorí, že deti sa v ohrádkach hrajú preto, aby sa mohli hrať aj dospelí – na počítači.

Od detskej ohrádky potrebujeme, aby bola bezpečná a uzatvorená, ale zároveň to má byť rozprávkový svet a nie väzenie. Ak sa tam drobcovi nepáči a nehrá sa, tak ho tam nenúťte bývať. Nemal by sa však hrávať ani v postieľke alebo detskej posteli – detskí lekári vravia, že priestor na hranie a a odpočívanie má byť jasne oddelený.

Naozaj ohrádku nezneužívajte. Decko, ktoré sa vie len plaziť po štyroch ešte túto zábavnú hračku nepovažuje za obmedzujúcu, trochu staršiemu to však už prekážať môže. Vtedy príde čas na otvorenie a voľný režim, rovnako ako jedného dňa príde čas na spálenie dudlíka, nákup školských pomôcok, vytlačenie prvej vyrážky a podobne. Ohrádka pre deti je v prvých rôčkoch vlastný domček, bunker, súkromná zóna, kde sa dejú príbehy, ktorým dospelí nerozumia.

Ak si myslíte, hranie sa je len hranie, tak ste na omyle. Hranie potrebuje dieťa k zdravému vývoju skoro ako vzduch. A tým myslíme ozajstné detské hranie – čiže objavovanie vecí okolo seba, nie pozeranie sa na obrazovku s videohrou. Do zhruba piateho roku života sa mozog ešte len „zapája“, budujú sa nervové centrá a spoje. Deti sa učia.

Pobyt v ohrádke, ak majú vhodné hračky a rodičia sa im náležite venujú, môže stimulovať osobnostný vývoj prcka. Ozajstná hra rozvíja detskú fantáziu a kreativitu – samozrejme, ešte v prvotnej a primitívnej forme. No to je ten stavebný kameň, na ktorom sa stavia. Kladú sa základy pre školské alebo dokonca umelecké návyky.

Schopnosť učiť sa, rozumieť veciam, rozhoduje o všetkých ostatných naberaných vedomostiach. Aj pri hre sa dá v najjednoduchšej forme trénovať sebakritika, disciplína, vytrvalosť, sústredenie, sebavedomie…. Alebo napríklad zodpovednosť za svoje hračky, prvé kroky k upratovaniu po sebe alebo cvičenie spolupráce s inými deťmi.

Nepáči sa vám, že je váš syn hráč? Nájdite si pevný bod v jeho vesmíre

Rodina hráčov

Ako rodič môžete mať pocit, že váš potomok (častejšie syn, ale ani dievčatá nemusia byť výnimkou) je hráč, gamer… proste trávi pred obrazovkou oveľa viac času ako vonku s loptou. A ešte pri tom mláti do klávesnice a prežíva to ako ozajstný boj.

Rodič môže spanikáriť a nasadiť všetky možné techniky od policajného štátu až po nátlak a vyhrážky, že v dospelosti budeš, synu môj, tučný, lenivý a chorý. Máte pocit, že všetka technika – iPhony, X-Boxy, počítače sa spikli proti vám… možno vám pomôže pozitívnejší prístup a vstup do tohto vesmíru, aj keď vám možno inak nejde vôbec pod fúzy. Skúste nejakú jemnú nenásilnú stratégiu, ktorá do vašej rodiny nastolí pohodu a zároveň aj pevné pravidlá.

Prijmite fakt, že váš syn žije v inej dobe než ste možno vyrastali vy. Možno ste si nevšimli, ale aj medzi hrami môžu byť veľké rozdiely. Niekde sa len bezducho strieľa, ale napríklad nesmierne populárny Minecraft je ako obrovské  Lego s veľkými možnosťami pilovať detskú predstavivosť a technickú logiku. Môžete so synom stráviť pár minút hraním, nakoniec, nikto vás nenúti sa tomu venovať hodiny denne. Zapojte aj mamu. Naučte sa jazyk a kódy mladých. Lepšie im porozumiete.

Vyjdite synovi v ústrety. Kúpte mu počítač, aj keď je všetkým jasné, že sa na ňom bude oveľa viac hrať ako študovať, hoci pred kúpou sľubuje opak. Detská izba pre chlapca by mala byť zariadená podľa jeho gusta a vy mu môžete pomôcť. Keď mu napríklad kúpite lepší stolík, stoličku, podložku pod myš, vidí, že máte záujem a staráte sa. Nemusíte ísť od extrémov aké vidíme na niektorých obrázkov na internete, kde sa detské izby premieňajú na hráčske dúpätá s obrovskými obrazovkami, kde každých 10 centimetrov trčí nejaký joypad alebo volant.

Základom je, že syn musí mať aj iné povinnosti. Predovšetkým študijné, ale aj pomáhať doma, jeho vyjednávanie s vami má určité hranice. Strážte čas a majte jasné pravidlá o hraní. Napríklad ráno po vstaní pred školou určite nie. Až po skončení úloh. A podobne. Limity sú dôležité aj pre rodičov, aj pre deti. Ak ste prísni na seba a neporušujete svoje zásady, idete dobrým príkladom a dieťa to registruje. Musíte mať systém odmien a konzekvencií – civlizovaných trestov. Ale rozhodne nedospejte do stavu rodinnej vojny, keď sa už vyťahujú káble zo zásuvky. To nemusí skončiť dobre.

„Obrazovky“ by ste nemali používať ako voľnočasové tlačítko. Čiže keď chcete mať čas pre seba, pošlete syna hrať sa a zabudnete na neho. To je asi najväčší problém, že toto vypínanie povinností rodičia dnes až príliš veľa používajú. Naučte sa asertívn zaveliť „nie“. Syn by si mal nájsť aj iné koníčky – ak sa len hrá, to znamená, že jeho život v reálnom živote je chudobnejší. Mohol by zaplniť šport, kamaráti alebo nejaké hobby. Ak rád číta knihy, v dospelosti sa mu to len a len vráti. Môžete syna viesť k výletom do prírody a podobne – to je výborne strávený čas, ak má dostatok slobody a nerobí to nasilu. Vlastne akékoľvek nútenie do čohokoľvek sa vždy obráti proti rodičovi, ako mnohí už zistili.

PC už hernému priemyslu nevládnu. Ich pozícia je ale pevná

Herná konzola

Keď sa pozrieme na grafy z newzoo.com, vidíme, že to bolo zhruba pred dvomi až štyrmi rokmi, keď PC (stolné počítače) stratili dominanciu v hernom priemysle.

Videohry na konzolách mali už o chlp lepší podiel na trhu – a na chrbát sa im lepili hry na smartfónoch. Prognóza na rok 2017 hovorí, že PC bude mať 26 % z trhu, konzoly 28% a smartfóny 30%. S tým, že celý trh sa neustále nafukuje a nafukuje… a číní tak už vyše 40 rokov, keď sa v začiatkoch dalo hrať len na predchodcoch počítačov. Veľmi kvalitné porovnanie herných platform má aj Wikipedia.com.

Mimochodom, zo všetkých týchto dát a článkov vyplýva aj jedna vec – trh je momentálne dosť stabilizovaný a v najbližších rokoch sa asi viac nerozhúpe. Počítače držia nad vodou viac menej masové hry na internete – MMO hry, MOBA hry, všelijaké strieľačky a multiplayerovky, kde hráte proti živým ľuďom. V offlinových hrách sa pre PC už ozajstné blockbustery nevyvíjajú exkluzívne – top série ako Assassin’s Creed, Witcher, Elder Scrolls a tak ďalej a tak ďalej – sú už multiplatformové. PC-čkár hráč to pozná aj podľa nešikovného ovládania, ktoré je horšie ako povedzme pred 15 rokmi :). Ale to je už daň za to, že aj také ohromné hity ako GTA na PC vôbec idú.

Herný PC, to je vlastne Windows. Od DOS čias to inak nebolo – hoci Linuxákov máme radi, pri hraní im nikdy neveríme, že rozbehajú to isté, čo my na Windows 10. Jednoducho, emulátor je vždy len emulátor. Pri Windows sa už dlhé roky nedeje žiadna významná revolúcia. Procesory prestali zrýchľovať podľa Moorovho zákona, pretože technológia narazila na svoje hranice. Prakticky všetky hry pustíte aj na „sedmičkách“. Revolúcie sú maličké a v detailoch, točia sa okolo distribučných systémov ako sú Steam a Origin a okolo spomínaných crossplay konceptov. Inými slovami – voda je pokojná.

Možno by sme si mohli povedať, prečo je PC výborná platforma na hranie, aj keď vôbec nie taká špecializovaná ako Playstation alebo X-Box. Teda – pardon všetkým vyznávačom ostatných platform, autor článku je veľký fanúšik PC a na Wii pod televízorom padá prach :).

Prekvapujúcou výhodou PC je cena. V minulosti boli herné počítače drahé a keď ste neurobili významný upgrade každé dva roky, už vám vaša šunka nestíhala. Ale technológia pribrzdila, rýchlostné preteky skončili. Počítač na hranie zoženiete aj za 300 eur – možno vám nepôjde nič na maximálnych detailoch, ale PC-čkári môžu byť aj starí nostalgickí hráči, ktorým je to fuk. Samozrejme, môžete aj poriadne investovať a vtedy budete mať „vizuál“ kvalitnejší ako akýkoľvek konzolista.

Upgradovateľnosť a prispôsobiteľnosť sú ďaľšie tradičné body k dobru pre PC. A čo ovládanie myšou? Mierenie v strieľačkách alebo strategické klikanie na iných platformách nehrozí… Potom je tu taká vec, že už skončila éra, keď niektoré hry boli „exkluzívne“ len pre vyvolené platformy (preslávili sa tým najmä Nintendo a Sony). Samozrejme, úžasné veci ako The Last of Us si na PC nezahráte… ale stále veľký trh sa neignoruje ľahko.

Počítače majú aj obrovskú spätnú kompatibilitu, čo konzole nemajú vôbec alebo len sčasti. Na PC spustíte toho veľa – rovnako ako veľa toho nejde a musíte hľadať ako :). No Windows hry hrávam občas aj také 20 rokov staré a ide to. A na DOSácke zlaté poklady máme emulátory… alebo sa dokonca dajú hrať v browseri. Link sem ani nebudem dávať, pretože takých projektov je už viac.

A poďme ešte k drsnejším dôvodom, prečo mať PC ako hlavnú hernú stanicu. Čo tak hranie zadarmo? Free to play model momentálne PC vládne a hromadu parádnych hier môžete hrať zadarmo, s istými obmedzeniami, samozrejme, ale je to iné ako vycálovať 50 euro za hru a potom ju odložiť po 10 minútach. A potom tá úžasná všestrannosť počítača – väčšinou ho máte ako kanceláriu, komunikačný spot, výtvarné štúdio atď atď. Môžete k nemu pripojiť periférie od výmyslu sveta (alebo aspoň poriadnu pohodlnú klávesnicu, ktorá je 4 x väčšia ako váš tablet) a prispôsobiť si ho podľa ľubovôle. Vlastne PC a MS Office potrebuje každý tak či tak. V 21. storočí… Sú veci, ktoré do smartfónu ani tabletu nevtesnáte.

 

Agar.io je kladivo na ostatné hry

agar.io

S koncom roka majú anketári plné ruky práce – je najlepšou hrou Zaklínač 3: O víne a krvi (dosť zlé, keď je hrou roka datadisk), Civilizácia 6 alebo nový Battlefield resetujúci číslovanie?

Hráčov uchvátili aj Uncharted 4, blizzarďácky Overwatch, nový Hitman a aj najnovší Warhammer vôbec nie je zlý. A predsa môžeme tento zoznam zahodiť do koša. Všetky hry podľa mňa bije po hlave agar.io.

Primitívna blbosť, vlastne ani neviem čo to je. Guličky sa navzájom žerú. Keď to hráte osamote, tak vás hneď prevalcuje nejaký megaball, alebo tím streamujúcich nadržancov. A predsa sa k tomu človek môže stále vracať… Naštartujete to do 5 sekúnd a môžete to hrať 10 sekúnd. Žiadne požiadavky nič, len browser a internet. A idete. Sem-tam sa podarí aj vypásť veľkú guličku, a to je najväčšia odmena, čo sa človeku dostane.

Usudzujem tak podľa ročných výsledkov hľadaní v slovenskom Google, kde sa v tomto roku agar.io umiestnil na 6. mieste ako skokan. Treba dodať, že minulý rok bol na 3. mieste v rovnakej kategórii. Je to síce blbostička, ale nie až taká kravina ako hľadajú ľudia v iných položkách.

V rebríčku skokanov je aj červia hra slither.io, ale tá nie je až taká zábavná, keďže nemôžete likvidovať ostatných, ale len sami seba :).

Najlepšie escape miestnosti v Európe

Escape room

Skupinka hráčov hermeticky zamknutých v bunkri stojí pred logickou hádankou. Musia ju vyriešiť, inak je koniec hry. Trend živej zábavy escape roomov narastá nielen v západnej Európe, ale aj v tej východnej. Prejdime si virtuálne zopár miest, ktoré stoja za to.

Budapešť. Áno, len na skok od slovenských hraníc je už týchto hier toľko, že v Budapešti má Tripadvisor vlastný rebríček Top 10. Veľmi slušná ponuka je napríklad tu, dostatok záhad na riešenie, ústretový personál, ktorý vám radí dokonca aj keď hru dokončíte… Medzi hodinovými hrami lúštia návštevníci tajomstvo Katedrály, hľadajú sériového vraha alebo sa pripletú do bankovej lúpeže.

Rusko. Ako každý čaká, ruská sieť je veľká a veľmi slušne prepracovaná, expanduje aj k nám. Žiadne kompromisy – veľký počet do detailu dotiahnutých roomov a questov. Technická zdatnosť inžinierov, ktorí za návrhom hier stoja, je nesporná. Ak sa nachádzate niekde blízko, určite by ste si to nemali nechať ujsť.

Düsseldorf. Prakticky v každom väčšom nemeckom meste nájdete niečo podobné, na Düsseldorf však máme výborné spomienky, a kvôli našim pracujúcim ľuďom tam chodia aj pravidelné autobusové linky. V tomto projekte autori už zistili, že hororové hry si vedú mimoriadne dobre a preto sa tak aj zariadili.

Manchester. V tomto meste nemajú len dva svetové futbalové kluby, ale je tu aj jedna z tepien celého „únikového zábavného priemyslu“. Manchesterský Break Out je považovaná za klasiku žánru. Ako napovedá názov, jedna z obľúbených miestností je taký Prison Break, musíte sa infiltrovať do väzenia a pomôcť nespravodlivo odsúdenému parťákovi. No miestností tu majú veľa… Sabotáž za nepriateľskými líniami, hľadanie vakcíny na vírus alebo detektívna práca – stačí si vybrať.

Nórsko. V severskej sérii na vás vytiahnu pirátov, gangstrov alebo dokonca Černobyľ. Všetko, samozrejme, lákavo naaranžované a prešpekulované do konca. Nóri sú najlepšie zarábajúci ľudia na svete a na výbave týchto miestností je to vidno, svoje teambuildingy tu usporadúva aj množstvo firiem.

Bratislava. A nakoniec to najlepšie – to, čo máme doma. TRAP hra Questum ponúka všetko, čo nájdete aj v zahraničí, teda plno profesionálny servis a niekoľko výborných nápadov. Escape hry boli v tomto zábavnom centre spočiatku dve, momentálne sú už štyri – pribudlo hodinové odpočítavanie bomby v tajnom laboratóriu a prastaré tajomstvo Mayov. Hra, pri ktorej nepotrebujete smartfón ani počítač.

WoW Legion: Plno zmien a veľké očakávania

World of Warcraft: Legion (získanie legendárneho artefaktu)

Wowko je tu zas a stále odmieta umrieť. Tentokrát aby prežilo, tak zabije niekoľko kľúčových postáv.

Úvodné videá do Legion asi videl každý, že sa dopáli sviečka kráľovi Stormwindu a šéfovi hordy, vie asi každý. No zopár známych postáv zájde aj počas príbehu, niektoré odídu, niektoré dostanú životnú ranu… príbeh je super! Nápad Legion sa zdal sprvu smutný, vytiahnuť zo skrine staré TBC a oprášiť ho. Ale nie je to tak. Podobne ako sa sprvu zdali smiešne pandy, ide o to ako sa príbeh podá. A to už v Blizzarde vedia. Lore, podanie príbehu a vývoj sveta Azeroth je asi to najlepšie čo je na novovom World of Warcraft a oplatí sa ho zahrať si ho ako keby vyšiel nový diel GTA (proste si to na mesiac zahráte a zase čakáte na novú expanziu).

Pribudli demon hunteri a hoci majú výborný príbeh, je ich všade ako nasratých. Taktiež sa na seba podobajú ako vajce vajcu, môžu za nich totiž hrať len elfovia a všetci majú skoro rovnaké zbrane (kedysi vysnívané legendárky, dneska ju vyfasujete hneď na začiatku). Zdá sa, že Illidan nebol až taký záporák, naopak, asi bude zachraňovať vesmír on. Je síce mŕtvy, ale kedy to bolo v hre prekážkou?

Ale aby vás udržali aj na tom endgame contente na leveli 110… tu blizzarďáci dosť prikúrili a pridali nám hodne grindenia. Najmä v podaní noviniek ako sú mythic dungeony, world questy, komplikovanejšie craftenie s plno questami… „stavanie“ order hallu a class príbeh… a samozrejme, slávne oranžové artefakty v našich rukách alias novučičké zbrane pre každú špecializáciu zvlášť (čiže ich je v hre cca 30).

Levelovanie zbrane je super, ale predsa to má len nejaké nedostatky. Inú zbraň už v hre nenájdete ani mať nebudete – nie je dôvod. Hlavne sa ale o dosť sťažuje reroll/altovanie. Pretože keď ste veľa času a energie vložili do svojho artefaktu… na ďaľšom budete musieť pracovať tiež tak dlho. A tu je hlavné negatívum – hrať za druhú špecializáciu je tým pádom oveľa horšie. Lebo ak máte iba jednu zbraň, na druhom speci vám bude kompletne naprd. A po získaní prvého zlatého talentu z trochu sa ono levelovanie ohromne spomalí…

Order hally sú super, každé povolanie má svoje „zhromaždisko“, tentokrát si nebudujete už vlastnú základňu osamote ako v predchádzajúcom datadisku. Followerov je oveľa menej a sú oveľa dôležitejší a zaujímavejší. Budete roniť krvavé slzy, keď troch z deviatich budete musieť deaktivovať.

Questov čo sa týka povolania je plno a samotné order hall sú veľmi rozmanité. Trebárs hunteri majú chalupu v horách, paladini svoje nudné sväté oné, warriori chodia do Vallhaly, pre death knightov priletí starý známy Acherus  a warloci sa stanú pánmi démonov na vlastnom ostrovčeku lietajúcom vo vesmíru. Zbytočné vymenovávačky – nový content je super. A nedá sa prejsť len tak, veď napr. určité vynachádzanie trvá napr. 7 dní atď… vlastne je to dosť nadlho. S jasným cieľom – udržať hráča dlhšie pri hre.

Z novej expanzie ide dosť pocit, akoby povolaní bolo oveľa viac. Každá špecializácia je totiž už veľmi oddelená od inej v rámci classu, variabilita je veľmi veľká a balanc o to ťažší. Napr. warloci sú v tomto datadisku slabí ako hovno v ponožke, prakticky každý jeden spell oproti minulosti je horší, chýba alebo bol nahradený nejakým nezmyslom (tož. QQ a unsubscribe alebo reroll). Problém s balancom je problém ako keby sa tím, čo má na starosti PVP veci nebavil vôbec s tými čo robia PVE. Trebárs tí moji warloci majú niektoré talenty a spelly robené, aby sa aktivovali až po zabití nepriatelia (osobne mám radšej keď benefitujem počas bitky, nie až po nej).

A vývojári čo majú na starosti crafting, tak tí sú už úplne mimo, pravdepodobne majú kanceláriu v inom meste. Crafting počas levelovania nemal nikdy zmysel, ale teraz je to tak, že hoci mám poctivo porobené tú hŕbu questov na profky, na 110 leveli som stále 720/800 a craftím itemy o 100 item levelov nižšie ako by bolo slušné.

A nie je to jediná chybička v hre. Bugov a technických problémov je docela dosť…. našťastie žiadny nie je tak zásadný, aby znechutil hranie. Tak napríklad hneď na začiatku odteleportujete Dalaran nad Broken Isles… a potom začnete robiť questy v pôvodnom Dalarane nad Karazhanom (čiže sa v hre nachádzajú rovno tri Dalarany), navyše keď sa pustíte do iných questov, tak sa môžu kvôli domrdanému poradiu bugnúť. Hra napríklad zakaždým štartuje v okne, aj keď tam mám nastavené full screen… počas hrania sa prepína do Windows, v niektorých scenároch nenormálne laguje (hoci na to nie je dôvod po tých rokoch)… a tak.

Asi najväčšia slabina je, že už na druhý deň po release behali po hlavných mestách doexpené 110tky. Normálny hráč, čo to nehrá v kuse… to sfúkne tiež pomerne rýchlo. Hm, hm, ale toto sa im vyčíta už roky, že?

V celku je ale nový datadisk veľmi príjemný… pekné elfské krajinky, trošku horskej severskej atmošky a plno nových zvratov v príbehu. Nemyslím si, že to budem hrať nejak dlho, ale to je už vo mne a vo fakte, že hra je už veľmi staručká.

 

Päť dôvodov, prečo geek tričká nevyjdú tak skoro z módy

Geek tričko

1. Pretože geeci vymysleli Facebook a Youtube. A tiež Instagram, Twitter… a asi milión ďaľších vecí, ktoré dominujú začiatku 3. tisícročia – jedným slovom, geeci sú cool. A nielen to. Majú sklony byť bohatí a úspešní. A vďaka internetu už nie sú izolovaní a asociálni ako voľakedy. A kto by sa nechcel podobať na najslávnejšie tváre na svete?

2. Duchaplnosť a vtip. Na tričku geeka môže byť čokoľvek.  Okrem najrozmanitejších nápadov s dizajnom a slovnými hračkami si môžete zaobstarať aj geek tričká, ktoré svetielkujú v tme alebo hrajú ako gitara. Stačí pohľadať v Googli cool tričko a hlava vám praskne od množstva nápadov.

3. Pretože filmový a hudobný priemysel si predchádza geekov. Kedysi boli herci a speváci najpopulárnejší ľudia vďaka televízii či rádiu. Dnes, ak chcete v Holywoode alebo hudobnej branži uspieť – musíte si predchádzať geek obecenstvo. Shakespeare už dávno neletí, najsledovanejšie sú filmy natočené podľa komiksov, najpopulárnejší seriál ide podľa fantasy kníh a starým hudobníkom „ujedajú“ mohutne z koláča všelijakí hudobníci na Youtube.

4. Už sa nemusíte hanbiť chodiť po ulici. Kedy začala rásť generácia geekov? V 90-tych rokoch, keď sa masovo začali rozširovať osobné počítače a internet? Tá hŕstka najstarších pochádza zo 70-tych rokov. A platí jedna vec – dnes už geeci nie sú odstrkovaní tínedžeri, čo sú slabí na telesnej výchove. Staršia generácia sú dnes už rodičmi. Prísť v komiksovom tričku na párty je už takmer pravidlom. Aj módne domy už zahŕňajú tieto veci do svojich uletených kolekcií.

5. Geeci sú noví majstri. Chlapík v geek tričku vám pravdepodobne bude možno vedieť opraviť počítač alebo poradiť s problémom na tablete. A to sa zíde, pretože zízaním na obrazovky trávi čím viac ľudí viac a viac času. O geekoch si už menej ľudí myslí, že sú nanič súci, práve naopak -zrejme ten utiahnutý geek bude v budúcnosti zarábať lepšie ako ten športovec, čo váľal na telesnej.

Obrázok použitý z cool-mania.eu