Home

Prečo hráči stále milujú stolné počítače

Počítač na hranie

Počítačoví hráči sú stále osobitná kasta nadšencov, aj keď pravda, nie až taká malá a uzavretá ako povedzme pred dvadsiatimi rokmi. Ozajstný hráč si pamätá staré klasiky, najlepšie ešte z DOS-u – a miluje svoje PC alias stolný počítač (desktop). Áno, na videohernom trhu sú kvantá konzol priamo prispôsobených na hranie, veľmi veľa zábavy už zažijete na tabletoch či smartfónoch, no PC je stále PC. Aristokracia hrania, aj keď občas trochu povýšený a elitárska, ale stále sústredená na to čo chce. A prečo sú teda stolné počítače pre hráčov stále najlepšie?:

  1. Najlepší výkon. Bez diskusie. PC zostavy majú a budú mať najlepší výkon. Z jedného prostého dôvodu – majú na to priestor. Do veľkých skríň sa zmestia najväčšie dosky, najviac čipov, najväčšie disky a hlavne najvýkonnejšie chladiace systémy. Konzoly alebo tablety sú uzavreté systémy – raz sa vyrobia a hotovo, musíte dlhé roky čakať na novú verziu. A vnútri sa tlačia súčiastky, ktoré nemajú „právo“ veľmi hriať. Tie na PC sa môžu doslova variť vo výkone – ak ich dokážete chladiť.
  2. Pohodlie. Majitelia konzol okamžite namietnu, že na pohodlie sú tu ich miláčikovia, rozvaliť sa na gauči a hrať… ale PC-čkársky svet, to je také  svojské pohodlie. Áno, väčšinou musíte sedieť za stolom… ale napríklad obrovské klávesnice s hlbokými tlačidlami, naozaj veľké myši, veľké monitory – a samozrejme, veľká prispôsobiteľnosť – to sú veľmi pohodlné devízy. PC si postavíte na mieru, tak ako vám vyhovuje, nie nejakému výrobcovi hardwaru.
  3. Upgradovateľnosť a tuning. Starý známy fakt, PC upgradujete kedykoľvek. Nie je to škatuľka s nápisom neotvárať. Je to Lego stavebnica a aj preto sa najviac tunujú a vylepšujú práve PC-čka. PC komponenty sú veľmi dostupné a lacné – a je ich neúrekom.
  4. Najviac herných žánrov. Najširšiu ponuku majú PC. Je tu najviac štýlov, prístupv – a celkovo, zahráte si. Môžete dokonca skúsiť starodávne hry, trebárs z čias DOS-u alebo prvých Windows… Ak máte dobrý emulátor (alebo dokonca v internetovom browseri). To naozaj na žiadne konzole neexistuje.
  5. Lacné hry. Videohry sú veľmi drahé… hry na mobily sú veľmi často zadarmo, ale vo veľmi osekanej verzii vyžadujúcej agresívne peniaze. Na nijakej inej platform neexistuje taká široká ponuka hrania zdarma, alebo ešte lepšie, za veľmi malé peniaze – bazárové hry, prílohy k časopisom, akcie na HumbleBundle, Indie hry, hromada free hier, uvoľnené alebo zlacnené staré kusy…
  6. Hráte ako chcete. Pôvodne sme bol šesť chceli nazvať myš, pretože toto úžasné polohovacie zariadenie od Douga Engelbarta je väčšinou len PC. Majú ich aj laptopy, ale väčšinou maličké, neherné… experimentovali s nimi konzoly, ale bola to slepá ulička. Lenže ozaj je to len myš? K počítaču totiž pripojíte všetko. Trebárs aj joypady, volanty a ďaľšie ovládače určené pre iné zariadenia… stačí, keď sa to dá strčiť do USB. Tak napríklad staručké SNES pady, prečo nie? Na PC nie je nič nemožné.
  7. Mod scéna. Keď ide o to vylepšiť nejakú hru – alebo ju trebárs kompletne prerobiť do niečoho iného – tak na to sú špecialisti PC hráči. Mod scéna je neskutočne veľká, plná všelijakých zábavok, no aj veľkých projektov, keď sa trebárs s softvéri od výrobcu hry podarí vyrobiť úplne novú hru.

Zaujímavé fakty o Photoshope, ktoré ste nevedeli

Jennifer in Paradise

Skoro všetka grafika na svete prešla Photoshopom. A samotný program je veľa zaujímavejší, než ste si doteraz mysleli!

  1. Photoshop naprogramovali iba dvaja ľudia – bratia Knollovci. To bolo pred skoro 30 rokmi… dnes už na programe pracujú stovky ľudí. Pri tvorbe verzie CS6 vraj vypil tím 312 prepraviek piva – dodaných oficiálne firmou Adobe. O neoficiálnych pivách a ostatnom alkohole sa už nepíše. Vraj z tie dva roky vývoja „vzniklo“ až deväť bábätiek, ktoré majú napísané svoje mená niekde v sekcii About.
  2. John Knoll je nesmierne zaujímavá persóna aj vo svete filmu. Pracoval v legendárnej lucasovskej firme Industrial Light & Magic – to znamená, že pracoval na Star Wars. Ale aj na Star Treku, Avatarovi, Pirátoch z Karibiku… zoznam je dosť dlhý. A v poslednom Star Wars filme Rogue One sa podieľal aj na scenári, takže je vlastne aj pisálek.
  3. Druhý brat, Thomas, sa na vývoji Adobe Photoshopu stále podieľa.
  4. Prvá „fotošopovaná“ fotka na svete bol obrázok s názvom Jennifer in Paradise (na hlavnom obrázku). Johnova budúca manželka Jennifer sa nechala vyfotiť na havajskej pláži Bora Bora a John oskenovanú fotku zdigitalizoval a upravil. Už vtedy bolo jasné, že ženy a modelky budú veľmi často v grafickom editori prikrášľované :). Mimochodom, aj Jennifer pracovala v ILM.
  5. Najkomplexnejší nástroj je vraj Content-Aware Filling tool, ktorý pri minimálnom úsilí užívateľa dokáže odstrániť z fotky nežiadúce prvky a na výsledku to vôbec nepoznať! To čo predtým trvalo hodiny, môže trvať pár sekúnd.
  6. Originálny PS súbor .psd má vraj maximálnu dovolenú veľkosť 3 GB a 30 tisíc pixelov. Súbor .psb ide oveľa ďaľej.
  7. Prvá verzia Photoshopu vyšla vo februári 1990. Už v júni prišla verzia 2.0, ktorá priniesla nástroj Pero, Cesty a CMYK farebnú paletu. Až novembrovú „2.5-ku“ ste mohli pustiť na Windows. Potom bolo treba až štyri roky na verziu 3.0, no stálo to zato. Thomas Knoll prišiel totiž s vrstvami. Štvorka umožnila ľahký život s makrami, päťka sa pochválila s históriou krokov a magnetickým lasom… a tak to išlo ďalej. Každá verzia v podstate prepisovala históriu grafiky. Históriu zmien nájdeme, ako inak, na Wikipédii.

Komunikovať a neplytvať: biznis na Facebooku funguje – ak viete čo robíte

Facebook

Žiadnu marketingovú stratégiu na Facebooku ešte nevyhlásili za dokonalú. V momente ako by sa to stalo, by už bola totiž táto stratégia zastaralá a niečo novšie by ju prekonalo.

Ak máte pocit, že ste už na sociálnych sieťach spravili všetko čo sa dalo a vaše ciele ostávajú nesplnené – nehádžte flintu do žita. Vždy sa to dá spraviť lepšie.

Až jednu pätinu svetových výdavkov na reklamu zhltnú iba dve firmy – Google a Facebook. Televízny (a tradičný) gigant Comcast sa krčí na treťom mieste. Čo sa týka čisto internetovej reklamy, tak tam pumpujú inzerenti do „superdua“ zo Silicon Valley až tretinu všetkých svojich nákladov… impozantné a trochu znepokojujúce čísla. (Pretože to znamená, že moderní marketéri nemôžu tieto platformy obísť ani keby chceli.)

A hovorí nám to, že na Facebook sa nesústredíme len preto, že to robia všetci alebo že je to moderné. Ale pretože:

  1. Celé naše publikum je na Facebooku. Schválne, poznáte niekoho kto nie je na Facebooku? Okrem našich starých mám a pustovníkov odmietajúcich technológie? Jeden a pol miliardy užívateľov za rok vygeneruje desiatky miliárd klikov ročne – a to len na platenú reklamu. Prezentovať sa však môžeme aj zadarmo. Reklama na FB má viac podôb.
  2. Potencionálni zákazníci sa dajú výborne roztriediť. Vek, pohlavie, jazyk, lokalita… užitočné údaje, ktorým cielime na „našich ľudí“. To je však iba základ. Môžeme sa na zákazníkov zameriavať aj skrz ich záujmy, správanie, zvyky, prepojenia s inými ľuďmi. Práve cielenie je to, čo oddeľuje efektívny internet od tradičných foriem reklamy.
  3. Reklama môže byť lacná. Hoci sme vyššie použili slovíčko zadarmo, v skutočnosti nie je na svete nič zadarmo. Ak neinvestujete balík peňazí, musíte investovať čas a talent. Každý si môže nájsť svoj model. Marketingová stratégia môže byť pútanie obecenstva zaujímavými príspevkami, videoprezentácia za 5 eur denne alebo masívna kampaň s mnohotisícovým rozpočtom. Vyberte si.

Je možné, že sa vám ako firme nedarí predávať svoj produkt cez Facebook. To je v poriadku. Nikto nevraví, že napríklad realitné kancelárie majú na sociálnych sieťach klikacie eldorádo. Väčšina klientov si však spomenutú realitku zvykne overiť (oťuknúť) na Facebooku. A vtedy ho môže privítať seriózna prezentácia, kvalitný obsah, blogy, fotky nehnuteľností, v skratke – príjemná vizitka.

Vždy sa môžete odlíšiť od konkurencie. Osloviť ľudí, s ktorými ste pôvodne nerátali. Budovať si identitu na platforme, ktorá je každému na očiach. Naozaj seriózna online stratégia je dlhodobá, pravidelná a nevzdáva sa po čiastkových neúspechoch. Komunikovať, komunikovať, komunikovať, povedal by Lenin, keby sa narodil v 21. storočí.

Ak nemáte prostriedky na schopného a šikovného marketéra – budete sa ním musieť stať. A verte či nie, naozaj nikto sa nerodí so schopnosťou oslovovať davy na sociálnych sieťach. Je to umenie, ktoré sa získava časom a poctivou prácou. Nie je to pre suchárov. Ak takým ste, alebo si ho najmete, dostaví sa úspech – fanúšikovia, zákazníci, reakcie, vyšší predaj v e-shope, viac telefonátov a správ.

Aj dospelí potrebujú čas na hranie. Preto vymysleli ohrádky pre deti

Detičky v ohrádke

Detské ohrádky vraj vznikli, pretože mamičky si potrebovali na chvíľu oddýchnuť od detí (rozumej, potrebovali poupratovať, povysávať, navariť apod.). Druhá teória hovorí, že deti sa v ohrádkach hrajú preto, aby sa mohli hrať aj dospelí – na počítači.

Od detskej ohrádky potrebujeme, aby bola bezpečná a uzatvorená, ale zároveň to má byť rozprávkový svet a nie väzenie. Ak sa tam drobcovi nepáči a nehrá sa, tak ho tam nenúťte bývať. Nemal by sa však hrávať ani v postieľke alebo detskej posteli – detskí lekári vravia, že priestor na hranie a a odpočívanie má byť jasne oddelený.

Naozaj ohrádku nezneužívajte. Decko, ktoré sa vie len plaziť po štyroch ešte túto zábavnú hračku nepovažuje za obmedzujúcu, trochu staršiemu to však už prekážať môže. Vtedy príde čas na otvorenie a voľný režim, rovnako ako jedného dňa príde čas na spálenie dudlíka, nákup školských pomôcok, vytlačenie prvej vyrážky a podobne. Ohrádka pre deti je v prvých rôčkoch vlastný domček, bunker, súkromná zóna, kde sa dejú príbehy, ktorým dospelí nerozumia.

Ak si myslíte, hranie sa je len hranie, tak ste na omyle. Hranie potrebuje dieťa k zdravému vývoju skoro ako vzduch. A tým myslíme ozajstné detské hranie – čiže objavovanie vecí okolo seba, nie pozeranie sa na obrazovku s videohrou. Do zhruba piateho roku života sa mozog ešte len „zapája“, budujú sa nervové centrá a spoje. Deti sa učia.

Pobyt v ohrádke, ak majú vhodné hračky a rodičia sa im náležite venujú, môže stimulovať osobnostný vývoj prcka. Ozajstná hra rozvíja detskú fantáziu a kreativitu – samozrejme, ešte v prvotnej a primitívnej forme. No to je ten stavebný kameň, na ktorom sa stavia. Kladú sa základy pre školské alebo dokonca umelecké návyky.

Schopnosť učiť sa, rozumieť veciam, rozhoduje o všetkých ostatných naberaných vedomostiach. Aj pri hre sa dá v najjednoduchšej forme trénovať sebakritika, disciplína, vytrvalosť, sústredenie, sebavedomie…. Alebo napríklad zodpovednosť za svoje hračky, prvé kroky k upratovaniu po sebe alebo cvičenie spolupráce s inými deťmi.

Nepáči sa vám, že je váš syn hráč? Nájdite si pevný bod v jeho vesmíre

Rodina hráčov

Ako rodič môžete mať pocit, že váš potomok (častejšie syn, ale ani dievčatá nemusia byť výnimkou) je hráč, gamer… proste trávi pred obrazovkou oveľa viac času ako vonku s loptou. A ešte pri tom mláti do klávesnice a prežíva to ako ozajstný boj.

Rodič môže spanikáriť a nasadiť všetky možné techniky od policajného štátu až po nátlak a vyhrážky, že v dospelosti budeš, synu môj, tučný, lenivý a chorý. Máte pocit, že všetka technika – iPhony, X-Boxy, počítače sa spikli proti vám… možno vám pomôže pozitívnejší prístup a vstup do tohto vesmíru, aj keď vám možno inak nejde vôbec pod fúzy. Skúste nejakú jemnú nenásilnú stratégiu, ktorá do vašej rodiny nastolí pohodu a zároveň aj pevné pravidlá.

Prijmite fakt, že váš syn žije v inej dobe než ste možno vyrastali vy. Možno ste si nevšimli, ale aj medzi hrami môžu byť veľké rozdiely. Niekde sa len bezducho strieľa, ale napríklad nesmierne populárny Minecraft je ako obrovské  Lego s veľkými možnosťami pilovať detskú predstavivosť a technickú logiku. Môžete so synom stráviť pár minút hraním, nakoniec, nikto vás nenúti sa tomu venovať hodiny denne. Zapojte aj mamu. Naučte sa jazyk a kódy mladých. Lepšie im porozumiete.

Vyjdite synovi v ústrety. Kúpte mu počítač, aj keď je všetkým jasné, že sa na ňom bude oveľa viac hrať ako študovať, hoci pred kúpou sľubuje opak. Detská izba pre chlapca by mala byť zariadená podľa jeho gusta a vy mu môžete pomôcť. Keď mu napríklad kúpite lepší stolík, stoličku, podložku pod myš, vidí, že máte záujem a staráte sa. Nemusíte ísť od extrémov aké vidíme na niektorých obrázkov na internete, kde sa detské izby premieňajú na hráčske dúpätá s obrovskými obrazovkami, kde každých 10 centimetrov trčí nejaký joypad alebo volant.

Základom je, že syn musí mať aj iné povinnosti. Predovšetkým študijné, ale aj pomáhať doma, jeho vyjednávanie s vami má určité hranice. Strážte čas a majte jasné pravidlá o hraní. Napríklad ráno po vstaní pred školou určite nie. Až po skončení úloh. A podobne. Limity sú dôležité aj pre rodičov, aj pre deti. Ak ste prísni na seba a neporušujete svoje zásady, idete dobrým príkladom a dieťa to registruje. Musíte mať systém odmien a konzekvencií – civlizovaných trestov. Ale rozhodne nedospejte do stavu rodinnej vojny, keď sa už vyťahujú káble zo zásuvky. To nemusí skončiť dobre.

„Obrazovky“ by ste nemali používať ako voľnočasové tlačítko. Čiže keď chcete mať čas pre seba, pošlete syna hrať sa a zabudnete na neho. To je asi najväčší problém, že toto vypínanie povinností rodičia dnes až príliš veľa používajú. Naučte sa asertívn zaveliť „nie“. Syn by si mal nájsť aj iné koníčky – ak sa len hrá, to znamená, že jeho život v reálnom živote je chudobnejší. Mohol by zaplniť šport, kamaráti alebo nejaké hobby. Ak rád číta knihy, v dospelosti sa mu to len a len vráti. Môžete syna viesť k výletom do prírody a podobne – to je výborne strávený čas, ak má dostatok slobody a nerobí to nasilu. Vlastne akékoľvek nútenie do čohokoľvek sa vždy obráti proti rodičovi, ako mnohí už zistili.

PC už hernému priemyslu nevládnu. Ich pozícia je ale pevná

Herná konzola

Keď sa pozrieme na grafy z newzoo.com, vidíme, že to bolo zhruba pred dvomi až štyrmi rokmi, keď PC (stolné počítače) stratili dominanciu v hernom priemysle.

Videohry na konzolách mali už o chlp lepší podiel na trhu – a na chrbát sa im lepili hry na smartfónoch. Prognóza na rok 2017 hovorí, že PC bude mať 26 % z trhu, konzoly 28% a smartfóny 30%. S tým, že celý trh sa neustále nafukuje a nafukuje… a číní tak už vyše 40 rokov, keď sa v začiatkoch dalo hrať len na predchodcoch počítačov. Veľmi kvalitné porovnanie herných platform má aj Wikipedia.com.

Mimochodom, zo všetkých týchto dát a článkov vyplýva aj jedna vec – trh je momentálne dosť stabilizovaný a v najbližších rokoch sa asi viac nerozhúpe. Počítače držia nad vodou viac menej masové hry na internete – MMO hry, MOBA hry, všelijaké strieľačky a multiplayerovky, kde hráte proti živým ľuďom. V offlinových hrách sa pre PC už ozajstné blockbustery nevyvíjajú exkluzívne – top série ako Assassin’s Creed, Witcher, Elder Scrolls a tak ďalej a tak ďalej – sú už multiplatformové. PC-čkár hráč to pozná aj podľa nešikovného ovládania, ktoré je horšie ako povedzme pred 15 rokmi :). Ale to je už daň za to, že aj také ohromné hity ako GTA na PC vôbec idú.

Herný PC, to je vlastne Windows. Od DOS čias to inak nebolo – hoci Linuxákov máme radi, pri hraní im nikdy neveríme, že rozbehajú to isté, čo my na Windows 10. Jednoducho, emulátor je vždy len emulátor. Pri Windows sa už dlhé roky nedeje žiadna významná revolúcia. Procesory prestali zrýchľovať podľa Moorovho zákona, pretože technológia narazila na svoje hranice. Prakticky všetky hry pustíte aj na „sedmičkách“. Revolúcie sú maličké a v detailoch, točia sa okolo distribučných systémov ako sú Steam a Origin a okolo spomínaných crossplay konceptov. Inými slovami – voda je pokojná.

Možno by sme si mohli povedať, prečo je PC výborná platforma na hranie, aj keď vôbec nie taká špecializovaná ako Playstation alebo X-Box. Teda – pardon všetkým vyznávačom ostatných platform, autor článku je veľký fanúšik PC a na Wii pod televízorom padá prach :).

Prekvapujúcou výhodou PC je cena. V minulosti boli herné počítače drahé a keď ste neurobili významný upgrade každé dva roky, už vám vaša šunka nestíhala. Ale technológia pribrzdila, rýchlostné preteky skončili. Počítač na hranie zoženiete aj za 300 eur – možno vám nepôjde nič na maximálnych detailoch, ale PC-čkári môžu byť aj starí nostalgickí hráči, ktorým je to fuk. Samozrejme, môžete aj poriadne investovať a vtedy budete mať „vizuál“ kvalitnejší ako akýkoľvek konzolista.

Upgradovateľnosť a prispôsobiteľnosť sú ďaľšie tradičné body k dobru pre PC. A čo ovládanie myšou? Mierenie v strieľačkách alebo strategické klikanie na iných platformách nehrozí… Potom je tu taká vec, že už skončila éra, keď niektoré hry boli „exkluzívne“ len pre vyvolené platformy (preslávili sa tým najmä Nintendo a Sony). Samozrejme, úžasné veci ako The Last of Us si na PC nezahráte… ale stále veľký trh sa neignoruje ľahko.

Počítače majú aj obrovskú spätnú kompatibilitu, čo konzole nemajú vôbec alebo len sčasti. Na PC spustíte toho veľa – rovnako ako veľa toho nejde a musíte hľadať ako :). No Windows hry hrávam občas aj také 20 rokov staré a ide to. A na DOSácke zlaté poklady máme emulátory… alebo sa dokonca dajú hrať v browseri. Link sem ani nebudem dávať, pretože takých projektov je už viac.

A poďme ešte k drsnejším dôvodom, prečo mať PC ako hlavnú hernú stanicu. Čo tak hranie zadarmo? Free to play model momentálne PC vládne a hromadu parádnych hier môžete hrať zadarmo, s istými obmedzeniami, samozrejme, ale je to iné ako vycálovať 50 euro za hru a potom ju odložiť po 10 minútach. A potom tá úžasná všestrannosť počítača – väčšinou ho máte ako kanceláriu, komunikačný spot, výtvarné štúdio atď atď. Môžete k nemu pripojiť periférie od výmyslu sveta (alebo aspoň poriadnu pohodlnú klávesnicu, ktorá je 4 x väčšia ako váš tablet) a prispôsobiť si ho podľa ľubovôle. Vlastne PC a MS Office potrebuje každý tak či tak. V 21. storočí… Sú veci, ktoré do smartfónu ani tabletu nevtesnáte.

 

Agar.io je kladivo na ostatné hry

agar.io

S koncom roka majú anketári plné ruky práce – je najlepšou hrou Zaklínač 3: O víne a krvi (dosť zlé, keď je hrou roka datadisk), Civilizácia 6 alebo nový Battlefield resetujúci číslovanie?

Hráčov uchvátili aj Uncharted 4, blizzarďácky Overwatch, nový Hitman a aj najnovší Warhammer vôbec nie je zlý. A predsa môžeme tento zoznam zahodiť do koša. Všetky hry podľa mňa bije po hlave agar.io.

Primitívna blbosť, vlastne ani neviem čo to je. Guličky sa navzájom žerú. Keď to hráte osamote, tak vás hneď prevalcuje nejaký megaball, alebo tím streamujúcich nadržancov. A predsa sa k tomu človek môže stále vracať… Naštartujete to do 5 sekúnd a môžete to hrať 10 sekúnd. Žiadne požiadavky nič, len browser a internet. A idete. Sem-tam sa podarí aj vypásť veľkú guličku, a to je najväčšia odmena, čo sa človeku dostane.

Usudzujem tak podľa ročných výsledkov hľadaní v slovenskom Google, kde sa v tomto roku agar.io umiestnil na 6. mieste ako skokan. Treba dodať, že minulý rok bol na 3. mieste v rovnakej kategórii. Je to síce blbostička, ale nie až taká kravina ako hľadajú ľudia v iných položkách.

V rebríčku skokanov je aj červia hra slither.io, ale tá nie je až taká zábavná, keďže nemôžete likvidovať ostatných, ale len sami seba :).

Najlepšie escape miestnosti v Európe

Escape room

Skupinka hráčov hermeticky zamknutých v bunkri stojí pred logickou hádankou. Musia ju vyriešiť, inak je koniec hry. Trend živej zábavy escape roomov narastá nielen v západnej Európe, ale aj v tej východnej. Prejdime si virtuálne zopár miest, ktoré stoja za to.

Budapešť. Áno, len na skok od slovenských hraníc je už týchto hier toľko, že v Budapešti má Tripadvisor vlastný rebríček Top 10. Veľmi slušná ponuka je napríklad tu, dostatok záhad na riešenie, ústretový personál, ktorý vám radí dokonca aj keď hru dokončíte… Medzi hodinovými hrami lúštia návštevníci tajomstvo Katedrály, hľadajú sériového vraha alebo sa pripletú do bankovej lúpeže.

Rusko. Ako každý čaká, ruská sieť je veľká a veľmi slušne prepracovaná, expanduje aj k nám. Žiadne kompromisy – veľký počet do detailu dotiahnutých roomov a questov. Technická zdatnosť inžinierov, ktorí za návrhom hier stoja, je nesporná. Ak sa nachádzate niekde blízko, určite by ste si to nemali nechať ujsť.

Düsseldorf. Prakticky v každom väčšom nemeckom meste nájdete niečo podobné, na Düsseldorf však máme výborné spomienky, a kvôli našim pracujúcim ľuďom tam chodia aj pravidelné autobusové linky. V tomto projekte autori už zistili, že hororové hry si vedú mimoriadne dobre a preto sa tak aj zariadili.

Manchester. V tomto meste nemajú len dva svetové futbalové kluby, ale je tu aj jedna z tepien celého „únikového zábavného priemyslu“. Manchesterský Break Out je považovaná za klasiku žánru. Ako napovedá názov, jedna z obľúbených miestností je taký Prison Break, musíte sa infiltrovať do väzenia a pomôcť nespravodlivo odsúdenému parťákovi. No miestností tu majú veľa… Sabotáž za nepriateľskými líniami, hľadanie vakcíny na vírus alebo detektívna práca – stačí si vybrať.

Nórsko. V severskej sérii na vás vytiahnu pirátov, gangstrov alebo dokonca Černobyľ. Všetko, samozrejme, lákavo naaranžované a prešpekulované do konca. Nóri sú najlepšie zarábajúci ľudia na svete a na výbave týchto miestností je to vidno, svoje teambuildingy tu usporadúva aj množstvo firiem.

Bratislava. A nakoniec to najlepšie – to, čo máme doma. TRAP hra Questum ponúka všetko, čo nájdete aj v zahraničí, teda plno profesionálny servis a niekoľko výborných nápadov. Escape hry boli v tomto zábavnom centre spočiatku dve, momentálne sú už štyri – pribudlo hodinové odpočítavanie bomby v tajnom laboratóriu a prastaré tajomstvo Mayov. Hra, pri ktorej nepotrebujete smartfón ani počítač.

WoW Legion: Plno zmien a veľké očakávania

World of Warcraft: Legion (získanie legendárneho artefaktu)

Wowko je tu zas a stále odmieta umrieť. Tentokrát aby prežilo, tak zabije niekoľko kľúčových postáv.

Úvodné videá do Legion asi videl každý, že sa dopáli sviečka kráľovi Stormwindu a šéfovi hordy, vie asi každý. No zopár známych postáv zájde aj počas príbehu, niektoré odídu, niektoré dostanú životnú ranu… príbeh je super! Nápad Legion sa zdal sprvu smutný, vytiahnuť zo skrine staré TBC a oprášiť ho. Ale nie je to tak. Podobne ako sa sprvu zdali smiešne pandy, ide o to ako sa príbeh podá. A to už v Blizzarde vedia. Lore, podanie príbehu a vývoj sveta Azeroth je asi to najlepšie čo je na novovom World of Warcraft a oplatí sa ho zahrať si ho ako keby vyšiel nový diel GTA (proste si to na mesiac zahráte a zase čakáte na novú expanziu).

Pribudli demon hunteri a hoci majú výborný príbeh, je ich všade ako nasratých. Taktiež sa na seba podobajú ako vajce vajcu, môžu za nich totiž hrať len elfovia a všetci majú skoro rovnaké zbrane (kedysi vysnívané legendárky, dneska ju vyfasujete hneď na začiatku). Zdá sa, že Illidan nebol až taký záporák, naopak, asi bude zachraňovať vesmír on. Je síce mŕtvy, ale kedy to bolo v hre prekážkou?

Ale aby vás udržali aj na tom endgame contente na leveli 110… tu blizzarďáci dosť prikúrili a pridali nám hodne grindenia. Najmä v podaní noviniek ako sú mythic dungeony, world questy, komplikovanejšie craftenie s plno questami… „stavanie“ order hallu a class príbeh… a samozrejme, slávne oranžové artefakty v našich rukách alias novučičké zbrane pre každú špecializáciu zvlášť (čiže ich je v hre cca 30).

Levelovanie zbrane je super, ale predsa to má len nejaké nedostatky. Inú zbraň už v hre nenájdete ani mať nebudete – nie je dôvod. Hlavne sa ale o dosť sťažuje reroll/altovanie. Pretože keď ste veľa času a energie vložili do svojho artefaktu… na ďaľšom budete musieť pracovať tiež tak dlho. A tu je hlavné negatívum – hrať za druhú špecializáciu je tým pádom oveľa horšie. Lebo ak máte iba jednu zbraň, na druhom speci vám bude kompletne naprd. A po získaní prvého zlatého talentu z trochu sa ono levelovanie ohromne spomalí…

Order hally sú super, každé povolanie má svoje „zhromaždisko“, tentokrát si nebudujete už vlastnú základňu osamote ako v predchádzajúcom datadisku. Followerov je oveľa menej a sú oveľa dôležitejší a zaujímavejší. Budete roniť krvavé slzy, keď troch z deviatich budete musieť deaktivovať.

Questov čo sa týka povolania je plno a samotné order hall sú veľmi rozmanité. Trebárs hunteri majú chalupu v horách, paladini svoje nudné sväté oné, warriori chodia do Vallhaly, pre death knightov priletí starý známy Acherus  a warloci sa stanú pánmi démonov na vlastnom ostrovčeku lietajúcom vo vesmíru. Zbytočné vymenovávačky – nový content je super. A nedá sa prejsť len tak, veď napr. určité vynachádzanie trvá napr. 7 dní atď… vlastne je to dosť nadlho. S jasným cieľom – udržať hráča dlhšie pri hre.

Z novej expanzie ide dosť pocit, akoby povolaní bolo oveľa viac. Každá špecializácia je totiž už veľmi oddelená od inej v rámci classu, variabilita je veľmi veľká a balanc o to ťažší. Napr. warloci sú v tomto datadisku slabí ako hovno v ponožke, prakticky každý jeden spell oproti minulosti je horší, chýba alebo bol nahradený nejakým nezmyslom (tož. QQ a unsubscribe alebo reroll). Problém s balancom je problém ako keby sa tím, čo má na starosti PVP veci nebavil vôbec s tými čo robia PVE. Trebárs tí moji warloci majú niektoré talenty a spelly robené, aby sa aktivovali až po zabití nepriatelia (osobne mám radšej keď benefitujem počas bitky, nie až po nej).

A vývojári čo majú na starosti crafting, tak tí sú už úplne mimo, pravdepodobne majú kanceláriu v inom meste. Crafting počas levelovania nemal nikdy zmysel, ale teraz je to tak, že hoci mám poctivo porobené tú hŕbu questov na profky, na 110 leveli som stále 720/800 a craftím itemy o 100 item levelov nižšie ako by bolo slušné.

A nie je to jediná chybička v hre. Bugov a technických problémov je docela dosť…. našťastie žiadny nie je tak zásadný, aby znechutil hranie. Tak napríklad hneď na začiatku odteleportujete Dalaran nad Broken Isles… a potom začnete robiť questy v pôvodnom Dalarane nad Karazhanom (čiže sa v hre nachádzajú rovno tri Dalarany), navyše keď sa pustíte do iných questov, tak sa môžu kvôli domrdanému poradiu bugnúť. Hra napríklad zakaždým štartuje v okne, aj keď tam mám nastavené full screen… počas hrania sa prepína do Windows, v niektorých scenároch nenormálne laguje (hoci na to nie je dôvod po tých rokoch)… a tak.

Asi najväčšia slabina je, že už na druhý deň po release behali po hlavných mestách doexpené 110tky. Normálny hráč, čo to nehrá v kuse… to sfúkne tiež pomerne rýchlo. Hm, hm, ale toto sa im vyčíta už roky, že?

V celku je ale nový datadisk veľmi príjemný… pekné elfské krajinky, trošku horskej severskej atmošky a plno nových zvratov v príbehu. Nemyslím si, že to budem hrať nejak dlho, ale to je už vo mne a vo fakte, že hra je už veľmi staručká.

 

Päť dôvodov, prečo geek tričká nevyjdú tak skoro z módy

Geek tričko

1. Pretože geeci vymysleli Facebook a Youtube. A tiež Instagram, Twitter… a asi milión ďaľších vecí, ktoré dominujú začiatku 3. tisícročia – jedným slovom, geeci sú cool. A nielen to. Majú sklony byť bohatí a úspešní. A vďaka internetu už nie sú izolovaní a asociálni ako voľakedy. A kto by sa nechcel podobať na najslávnejšie tváre na svete?

2. Duchaplnosť a vtip. Na tričku geeka môže byť čokoľvek.  Okrem najrozmanitejších nápadov s dizajnom a slovnými hračkami si môžete zaobstarať aj geek tričká, ktoré svetielkujú v tme alebo hrajú ako gitara. Stačí pohľadať v Googli cool tričko a hlava vám praskne od množstva nápadov.

3. Pretože filmový a hudobný priemysel si predchádza geekov. Kedysi boli herci a speváci najpopulárnejší ľudia vďaka televízii či rádiu. Dnes, ak chcete v Holywoode alebo hudobnej branži uspieť – musíte si predchádzať geek obecenstvo. Shakespeare už dávno neletí, najsledovanejšie sú filmy natočené podľa komiksov, najpopulárnejší seriál ide podľa fantasy kníh a starým hudobníkom „ujedajú“ mohutne z koláča všelijakí hudobníci na Youtube.

4. Už sa nemusíte hanbiť chodiť po ulici. Kedy začala rásť generácia geekov? V 90-tych rokoch, keď sa masovo začali rozširovať osobné počítače a internet? Tá hŕstka najstarších pochádza zo 70-tych rokov. A platí jedna vec – dnes už geeci nie sú odstrkovaní tínedžeri, čo sú slabí na telesnej výchove. Staršia generácia sú dnes už rodičmi. Prísť v komiksovom tričku na párty je už takmer pravidlom. Aj módne domy už zahŕňajú tieto veci do svojich uletených kolekcií.

5. Geeci sú noví majstri. Chlapík v geek tričku vám pravdepodobne bude možno vedieť opraviť počítač alebo poradiť s problémom na tablete. A to sa zíde, pretože zízaním na obrazovky trávi čím viac ľudí viac a viac času. O geekoch si už menej ľudí myslí, že sú nanič súci, práve naopak -zrejme ten utiahnutý geek bude v budúcnosti zarábať lepšie ako ten športovec, čo váľal na telesnej.

Obrázok použitý z cool-mania.eu

Ako spoznať bezpečné online kasíno

Bezpečné online kasíno

S tým ako sa pritvrdzuje legislatíva voči „kamenným“ kasínam a ako trh zapĺňajú nové a nové online kasína, vyvstáva otázka – ktoré kasíno je naozaj dobré, bezpečné a dôveryhodné. Pretože, obavy sú namieste už keď sa registrujete a pýtate sa, či vaše údaje nebudú zneužité. Do kasína vkladáte svoje peniaze a to sa dá len u dôveryhodnej inštitúcie. Predsa len, nechcete, aby vaše kasíno s nahranými prostriedkami na účte zmizlo z internetu zo dňa na deň.

Veľmi jednoduchá pomôcka je overiť si dobu existencie kasína na trhu (napríklad cez archive.org, alebo množstvo ďaľších referencií, recenzií, skúseností užívateľov na internete a podobne). Čím dlhšie je kasíno na trhu, tým väčšiu dôveru vzbudzuje a dokazuje, že mu ide o seriózne podnikanie. Kasíno by určite nemalo mať finančné problémy, aj keď toto je vec, ktorú si bežný hráč len tak ľahko nezistí.

Renomované kasína poznáte podľa toho, že majú plnú slovenskú či českú lokalizáciu, výbornú komunikáciu so zákazníkmi, otvorené podmienky, žiadne skryté poplatky a podobne. Kvalitné kasíno oboznamuje svojich užívateľov pravidelne s novinkami o svojej činnosti, má v ponuke veľa overených hier. Taktiež nevyžaduje od vás citlivé údaje ako rodné čísla a podobne. Dôveryhodný majiteľ kasína nerobí svojmu zákazníkovi žiadne problémy ani starosti a bezchybne sa vyzná v legislatíve rôznych krajín (pretože online kasína veľmi často podnikajú vo veľkom počte krajín, aj keď pod rôznymi značkami), napríklad Automaty Online Zdarma na Hravelka.com a podobne.

Online kasína sú vlastne internetové stránky, takže pri nich platia zásady bezpečnosti ako pri každej inej stránke. Nepíšte svoje prihlasovacie údaje cez verejnú wifi, nepoužívajte predvídateľné heslo, meňte ho občas, nezapisujte si ho na papier… a hlavne používajte kvalitný antivírusový program.

Spravidla každé kasíno ponúka na úvod začínajúcim či novým hráčom rôzne bonusy. Je to silný marketingový nástroj ako prilákať ľudí práve k ich značke – a aj tu môžete poznať, ako veľmi je prevádzkar dôveryhodný. Uletené a nereálne bonusy sú totiž podozrivé, naopak, bonusy, ktoré sa majiteľovi pri väčšom počte hráčov vracajú, svedčia o štandardnej prevádzke.

Kľúčová vec sú platby. Vo všeobecnosti sa odporúča používať online „peňaženky“, kde nemusíte vypĺňať v kasíne číslo svojej kreditky a podobne, je riskantné využívať platobné brány, ktoré nepoznáte. Ak má kasíno bankový účet v Slovenskej Republike, je to už oveľa lepšie, pretože je takto pod kontrolou našich úradov a bankovému prevodu sa už dá viac dôverovať. Mimochodom, pri vkladaní prostriedkov na účet v kasíne využívajte bezpečnostný limit, ktorý zabezpečí, že neprekročíte určitú sumu, či už v prípade príliš častého prehrávania alebo iných nezrovnalostí.

Ak sa stane niečo nemilé, riešte všetko s podporou s chladnou hlavou a hlavne racionálne, zdržte sa emotívneho správania, pretože vám to nepomôže prakticky v žiadnej oblasti.

Skyforge

Skyforge

V roku 2015 sa na poli MMORPG hier neudiala žiadna revolúcia, neprišla žiadna poriadna nová hra. Žeby nám žáner definitívne upadol?

Na rovinu napíšem, ani hra Skyforge, hoci príjemné a pekné MMO, nemá to kúzlo, čo by ma udržalo pri hre dlhšie ako 2 týždne. A to  predsa každé MMORPG potrebuje najviac. Bohužiaľ, aj Skyforge je tuctový, o farmení a grindovaní. Hra veľmi pripomína grafikou Teru a Final Fantasy, ale krása grafiky spočíva len vo vynikajúcom engine, niežeby toto bol nejaký extra veľký projekt, ktorý zmení MMO svet.

Príchod do hry bol veľmi povzbudivý – veľmi kvalitná tvorba charakteru, intro príchod do úžasného mesta na lietajúcej lodi, kde mali všetci pekné oblečky (nádherné oblečky a skiny sú jednou z hlavných devíz hry). Všetci mi opakovali, že som Boh, som Boh, som Boh… a to bol zhruba celý príbeh (ktorý časom vôbec nekuliminoval, len opatrne prišli nejaké informácie – príbeh nie je silná stránka hry). Hlavné mesto bolo parádne… kým som nezistil, že sa skladá asi z troch miestností a to okolo vonku je len na pozeranie.

Príchod na prvý ostrovček 10 x 10 metrov a prvé questy sa niesol v podobnom duchu. Parádna scenéria, keď som však skočil do vody a okamžite biedne zahynul (ževraj Boh), došlo mi, že tá krásna grafika naokolo je len na pozeranie. Questy boli všetky ubíjajúce typu pozabíjaj…. a lootuj jedným tlačítkom. Nič iné tam nebolo. A tak je to všade – všade krásna príroda, mestá, parádna grafika sveta Aelion, ale nič nie je interaktívne, furt ide len o ten blbý grind… v hre je strašné množstvo regentov a platidiel a ich zbieranie napĺňa celú hru.

Ak vás na začiatku jeden mimoň menom Flavius láka, že kedykoľvek môžete zmeniť svoj class, pretože ste Boh… je to síce pravda, ale farmiť na to musíte aj tak (alebo platiť reálnymi peniazmi, model F2P tu radšej nehodnotím). Divný kus. Na českom Tiscali som čítal, že hrá má veľmi rýchle súboje, čiže tamten recenzent to zrejme ani nenainštaloval (súboje sú totiž pomalé, bossi sú smiešne slabučkí a neškodní, ale prebiť sa ich 20-timi štítmi je strašne nadlho). A na dlho je aj farmiť mobov, keď sa dostanete do väčšej lokácie…. to potom chodia questy typu zabi tamto, zabi hento… 50 questov na to isté brdo. V dungeonoch to isté… jednosmerka, kde sa proste zdĺhavo prebíjate k bossovi na konci.

Je to nespravodlivé odsúdiť takto hru, čo je vlastne ešte len v beta fáze? Zrejme áno, ale z veľmi uzavretého systému zrejme tvorcovia nevyrobia sandobx mojich snov. Ale aby som niečo pochválil – bojový systém a kombá sú veľmi fajn. V hre je zatiaľ veľmi veľa hráčov, to už u veľa MMO nevídať. Dá sa veľmi vyblbnúť s obliekaním alebo zmenami svojej postavy (nikto vám tu nekáže mať jedno pohlavie na tej istej postave). Príbeh sa možno časom predsa len rozbehne… (aj keď po 2 týždňoch hrania pochybujem). Eventy a blbostičky sú tu ako v iných väčších MMO.

Skyforge má potenciál, nechcem nikoho odradiť od inštalácie – všetko je zadarmo a nie je to vôbec tragédia, určite to stojí za skúšku. Len mi je ľúto, že MMORPG žáner zamrzol na jednom bode.

Najviac zarábajú hry na PC, aj keď je to tesné

League of Legends artwork

Výskumná spoločnosť SuperData zverejnila svoju správu o príjmoch v hernom priemysle.

Podľa ich čísiel,  najviac zarobili svojim vydavateľom hry na PC – 32 miliárd dolárov. Tradičnej platforme však už šliapu na päty mobilné zariadenia, na ktorých vďaka hrám zbohatli firmy a jednotlivci o 25 miliárd dolárov. Najtypickejšie herné platformy – konzoly – ostali až tretie.

Najúspešnejší vydavateľ je Activision, majiteľ mnohých úspešných značiek (napríklad World of Warcraft, Call of Duty, Destiny a iné). Zarobil 2,9 miliardy dolárov vo svojich takmer 30 započítaných počinoch. Na druhom mieste „sa umiestnila“ fínska firma zameraná na mobilné platformy – Supercell so ziskom 1,6 miliardy dolárov.

Minulý rok bol rekordný aj z pohľadu celkových príjmov v tomto sektore, ktoré stúpli na rozdiel od predchádzajúceho roku 2014 o 8 percent – na zhruba 61 miliárd dolárov.

Absolútne najúspešnejšou hrou je MOBA League of Legends, ktorá utŕžila 1,6 miliardy dolárov. Je najviac hraná na systéme Windows 7 a 10, časť užívateľov ju hrá aj na Macoch. Aj preto sa do tohto žánru, kde je hra prakticky zdarma a platí sa za estetické prídavky, pokúšajú vstúpiť iní hráči. LoL je veľká značka už niekoľko rokov.  Cez miliardové tržby sa prehupli na PC aj akcia Crossfire a Dungeon Fighter Online, čo je dôkaz, že zisky dnes generujú hlavne primárne online hry.

Je tu však jedno zaujímavé „ale“ – na obrovské príjmy nie je treba ktohovieaké moderné technológie. Už spomínané LoL alebo DFO neexcelujú v technickom spracovaní, taký World of Warcraft je starý a obľúbená kórejská Maple Story funguje v rozlíšení 800×600 v 2D.

Najúspešnejšími hrami na mobiloch boli Clash of Clans, Game of War: Fire Age a Puzzle & Dragons. Na herných konzoliach zvíťazili najtradičnejšie dlhoročné superznačky Call of Duty, FIFA a GTA.

Zdroj: superdataresearch.com

Zaklínač 3: Divoký Hon

Zaklínač 3: Divoký Hon

Ešte než najnovší Zaklínač vyšiel, tak sa veľké svetové portály predháňali, kto napíše viac článkov.

Hádam každý deň nám to svietilo na Facebooku. Nuž, naozaj je hra o Witcherovi úžasná reklama pre Poľsko, či sa už Sapkowskému adaptácia páči alebo nie :). Zaklínač 3: Divoký Hon vyšiel… a portály začali chrliť oslavné články ešte vo väčšom počte. Kdeže jedna recenzia… články o tom, ako pribudol do hry nový účes, ako Geralt a Yen toto na jednorožcovi… Až to bolo neskutočne otravné. Ale inak je tá hra naozaj to najlepšie, čo sa dá zohnať.

Poliaci splnili všetko, čo sľúbili. Severné kráľovstvá sú čarovné, dokonca napriek faktu, že kusisko spálenej zeme len živorí vo veľkej vojne. Svet má byť väčší ako ten v Skyrime, presne sa to asi zmerať nedá, keďže je v duchu predchádzajúcich dielov predsa len rozdelený na pár častí. Ale je obrovský. A má akúsi stredoeurópsku atmosféru, dosť sa to podobá na náš stredovek. Keď si odmyslíte tie zvádzajúce čarodejnice a bylinkárky v legínach, samozrejme.

Na začiatku nám napadlo, že si hru užijeme na ťažkej obtiažnosti (sú na výber štyri). Všetko bolo neuveriteľne ťažké! Prví bossíkovia opakované loadovačky, máličko XP, slabučké levelovanie, žiadne liečenie odpočinkom, naozaj drsné hranie. Tak sme nakoniec kapitulovali a prepli to do ľahšieho módu. Aj tam sa dá ostatne veľakrát zahučať a objavovať svet môžete stovky hodín. Toto je fantasy„gtéáčko“. 

Príbeh je parádny, svet pekný, s veľkým zmyslom pre detail. Hádam len mužským postávam sa nejak často opakuje jeden škaredý účes. Dá sa hrať aj za Ciri. Kraftíte si veci, hráte karty Gwent, elegantne sa preplietate medzi intrigami, sem tam pretiahnete nejakú čarodejnicu, odklajete nešťastnú dušu a zahráte si aj za Ciri (má len jeden meč). RPG systém je premyslený a vyvážený. Neexpíte tak, že vyrazíte do lesa a vybijete všetko zverstvo. Za to nie sú expy. Musíte poctivo robiť questy a sem-tam vypáliť nejaké hniezdo ghúlov, inak sa budete navždy potácať niekde okolo krčmy v Bielom Sade a baliť sedliačky.

Hra je veľký projekt a má toľko aspektov, že je zbytočné všetko menovať. Toto sa skrátka našim severným susedom podarilo. A áno – s pokojným svedomím si môžete hru kúpiť, nie je ani zabugovaná ako Skyrim a je aj farebnejšia a akosi domáckejšia.

Heroes of Storm – ďaľší do tlačenice

Heroes of Storm - Nova

Nexus, miesto, kde sa melú tri veľké svety.

Na počiatku žánru MOBA (Multiplayer online battle arena) stál Blizzard. Kedysi pred 15 rokmi chceli jeho ľudia vymyslieť nový žáner…. hru na RPG skríženú so stratégiou. Dokonca pre to mali aj názov – ktorý som už zabudol. Áno, tým novým žánrom mal byť Warcraft 3. Nakoniec to vypálilo úplne inak – Warcraft 3 sa považuje za klasickú stratégiu, a tú fintu s chodením hrdinov po mape a levelovaním vyfúkli Blizzardu iní. Takže po dlhých rokoch sa firma vracia vlastne k svojej pôvodnej myšlienke.

Tými inými sa postupne stali (ako každý vie) DOTA, HoN a supermasové LoL. Takže máme štvrtého do party… Hry sa strašne podobajú, ale závisláci vám budú do noci menovať rozdiely… Tak napríklad v Heroes of Storm nezbierate predmety (a zlaťáky v hre, až po zápase). Vežičky blokujú centrum, majú obmedzené náboje, ale dajú sa aj sólovať. Všetci hráči levelujú spoločne (a keď opačný  tím nejak odskočí na tri alebo viac levely vyššie ako vy, tak sa to stane pekne frustrujúce :)). Eventy na mapách sú v HoS superdôležité a vyhrávajú zápasy.

No a tak… proste detaily. Všetko sa odohráva na tajomnom mieste Nexus, ktoré sa Blizzardi ani nepokúsili nejak sofistikovane vysvetliť – a veru, načo. Classy sú len 4 – warriori (výdrž, dobrý kontrol, nuda), assasini (je ich najviac, lebo veľa nakladajú), supporty (vedia pekne zamiešať kartami na bojisku) a speciali (moji najobľúbenejší, najvariabilnejší, proste ma bavia a v istej konštelácii talentov hviezdia v pozápasových štatistikách, ktoré sú len 3 – siege damage, damage do hrdinov a XP). Mimochodom, spomínaná XP dosť zaváži, nepodceňujte levelovanie – viď. veta hore.

HoS má zatiaľ ani nie 40 hrdinov, čo je dosť málo, ale hra bola oficiálne vydaná len tento týždeň. Medzi hotovou hrou a betou však nie je skoro žiadny rozdiel – beta bola otvorená pre masy pekne dlho a masy v nej pekne dlho utrácali eurá za blbostičky a skiny. Napríklad mount jednorožec stojí 20 euro a pritom sa od základného koňa líši len tým, že má roh… Blizzard na tomto pekne potiahne MMO veľryby, keďže hra je inak úplne free.

Nuž a tak. Plány sú veľké, meče nabrúsene a hrdinovia pozvoľne pribúdajú…. či to bude stačiť na dobehnutie zabehnutých značiek, je vo hviezdach.

Child of Light je naozaj krásna hra

Child of Light - Lone Capilli

Pôvodne sa mi do Lemurie veľmi nechcelo…. veľká chyba.

Na prvý pohľad vyzerá Child of Light… detsky. Ale to je zámer. Aj všetky texty v hre sú roztomilo naivné a zvláštnym spôsobom umelecké. Toto je hra pre dospelých ľudí s dobrým vkusom. Takých, čo majú radi poéziu, melancholickú hudbu a pekný príbeh. Trebárs počas hrania trochu aj dospejete.

Child of Light je nezvyčajná hra a takou chce byť. Vymyká sa trochu zo škatuliek, oplýva jemným humorom a peknými ilustráciami. Viem si predstaviť, ako si ju niektorí zamestnanci Ubisoftu vydupali s tým, že nechcú robiť len večne akčné nudné zakáľačky…

Zo začiatku to vyzerá ako plošinovka – ale nie je. Je to poctivé RPG (možno až príliš – levelovanie takmer po každej bitke je trochu pričasté), ozajstný boj svetla s temnotou, prapodivnými spoločníkmi v partii a originálnym bojovým systémom, ktorý ako jediný sa po čase možno trochu zunuje. A je to dvojrozmerné, na starý spôsob – a je to vážne paráda.

Hlavnou hrdinkou je malá princezná Aurora, ktorá sa ocitne v zázračnom svete, za zrkadlom, v Lemurii, kráľovstve svetla. A tu musí pomôcť smutným obyvateľom ťažko skúšanej krajiny a sníva o domove, kde je jej rodina na prahu veľmi smutnej udalosti. Ako prvá sa k vám pridruží Svetluška Igniculus, ktorý sa ukáže byť ozaj veľmi užitočným priateľom. On je totiž zároveň aj vaším ovládacím prvkom a má toho na starosti naozaj veľa.

Nakoniec sa ukázalo, že svet Lemurie je pomerne rozsiahly, s veľkým počtom skrytých zákutí, so skladním Occuli minivýbavičky, miestami ťažkými bitkami a podobne… Toto RPG pokojne dám do povinného listu RPG hráčov.

Hebký príbeh v krehkom nezvyčajnom svete, výborná hrateľnosť a pamätná hrateľnosť.


Child of Light - Aurora a Finn

Po rokoch opäť v SWTOR

SWTOR Welcome home

Nebudem to dlho naťahovať – dal som dokopy 5 levelov (3 na Jediovi a 2 na Bounty hunterke) a opäť som to na rok odinštaloval. Teda, vymazal z disku, lebo ani odinštalácia nefungovala správne.

Nevstúpiš dva razy do tej istej rieky, ale ľudia sú nepoučiteľní. A tá myšlienka je i tak myselná úplne inak. Áno, po dvoch rokoch od SWTOR som sa zmenil aj ja, zmenila sa aj hra. Pravdepodobne Bioware do Starej Republiky medzičasom napchali hromadu obsahu, plno noviniek, vychytávok… z každej MMORPG, čo prežije viac ako dva roky sa časom stane hra lepšia ako na štarte.

Tak som si pustil Here I Go Again od Whitesnaku a zase raz som obetoval pár hodín na download tohto macka, ktorý sa mal stať „Wow-killerom“, ale vypálilo to trochu inak. Dva roky a stále som proti tejto hre nesmierne zaujatý. Hej, predtým ma strašne naštvala, hral som to 2 mesiace (vtedy to bolo iba platené), ale bolo tam také množstvo hovadín, že hlava moja nechápala, ako to, že je to najdrahšia hra v histórii?

Neskôr som sa po cca roku logol opäť, ale to už len na to, aby som na vlastné oči videl, že hra má najhorší F2P model na svete (pýtali doláre nonstop a za každú drobnosť). Vliezol som do Warzone a neskutočne ma iritovalo, že ikona nejakého e-shopu mi svietila cez skóre vo WZ a ani za boha sa nedala odstrániť. Ten nadržaný manažér, čo to rozkázal, zrejme hru nehral na nižšom rozlíšení. Ja to hrám na nižšom rozlíšení, lebo SWTOR je zo všetkých MMORPG najpomalší a najhoršie technicky zvládnutý. Je to možno aj mojím prastarým železom, ale napr. v Tere alebo Guild Wars 2 mi to ide v pohode.

Nuž a po rôčiku som opäť naspäť. Pozerám, noviniek dosť – može byť dobré. Robím si postavičku tučného Pašeráka. Ale ouha – nejak sa úvodné videjko nedá preskočiť. Bugíček. Tak si dávam postavu Jediho a Bounty Hunterku. Pobijem pár prasiatok / banditov, ide to pekne. Až kým mi nenapadlo, že si zväčším tie minikonky dole (btw, hra už pýta doláre za lišty navyše – nasrať). A je vymaľované. Spolu s ikonkami sa mi zväčšlo aj všetko ostatné a vypadlo mi von z obrazovky. Na Youtube som si pozeral, že to scalovanie takto nemá vyzerať. Strávil som asi hodinu, čiže 3/4 herného času skúmaním ako to fixnúť – hovno hra, nejde to.

Tak to vypínam. Vypnúť to nejde, lebo ten downloader to nedovolí. A to je všetko. Osobne mám SWTOR stále za veľmi zlú hru.

Slovanskí bohovia v MtG (fikcia)

Slovanskí bohovia v Magic the Gathering

 

Zima sa nám predlžuje, tak sme sa po večeroch pohrali s Magic the Gathering generátorom a toto je výsledok: Ako by vyzeral expansion Magic the Gathering so slovanskými bohmi. Keď sú rôzne fanúšikovské nápady napr. s gréckou mytológiou, prečo nie? Obrázok zväčšíte po kliknutí – a nepozastavujte sa nad niektorými featúrami :P.

Kredity za všetky obrázky idú pánovi s menom. Simon E. Davies

 

Slovanskí bohovia v MtG

Hra roku podľa RPGsveta… Heartstone!

Heartstone: Goblins and Gnomes

 

Zdá sa, že rok 2014 veľmi prial RPG hrám. Pozerám na rebríček IGN za ostatný rok – v kategórii PC je jasné. Akcie typu Far Cry 4 ostali na konzolách… a my máme príbehy. No i tak to podľa nás vyhrala nenápadná kartičková hračička Hearstone.

Tak čo tu máme na tom IGN? Dragon Age trojka – jasné, aj keď možno vyhypované víťazstvo. Je dosť možné, že to recenzenti hrali na konzolách, lebo PC konverzia stále má toľko technických chýb… Potom tu máme South Park: Stick of the Truth, srandovný a nápaditý počin. Child of Light…. grafička hej, nuda… Transistor, Ethan Carter, štýlové veci. Divinity: Original Sin – trochu klasiky nikoho nezabije! No a Shadows of Mordor a Dark Souls 2 – opäť áčka, kde sa dáva toľko peňazí ako na vývoj, rovno do reklamy.

A predsa, Hearstone vyčnieva. Malý, skladný, úplne iný žáner. Ideálny na hranie na tablete, šup, pár minútová partička. Prebúdzajúci zberateľské vášne. Oveľa jednoduchší ako Magic the Gathering, takže ho hrajú naozaj rôzne kategórie ľudí. 20 miliónov hráčov a asi najlepší obchodný model – vážne to ide hrať bez jediného centu. Pekné dvojrozmerné obrázky a čistá hrateľnosť. A kopy nervov, lebo v štýle papier-kameň-nožnice nikdy nepostavíte univerzálny deck naozaj na všetko :).

Zaujímavé je, že na konci vyšla prvá expanzia – Goblins and Gnomes. Myslel som, že expanzia bola už Naxxramas, ale tam nešlo kupovať balíčky len s tými kartami. Dali sa vyhrať v móde proti počítaču. G&G došiel s cca 180 kartami, a vážne sa mnohé oplatia, lebo sú také…. no, všelijaké finesy, dobré štatistiky a hŕba náhodných efektov, heh. Plus dajú sa stavať decky s čisto mech minionmi, ktorí sa navzájom boostujú. Čo budeme písať – Warcraft zrušil veľký projekt, oznámil iný (nečakane akčný) kus a medzitým to opäť vyhral nenápadnými kartičkami. A ešte sa mu do WoWka vrátili 3 milióny subscriberov…. niekto na tejto planéte sa narodil pod šťastnou hviezdou.

Blizzard naspäť v hre

Thrall vo Warlords of Draenor

November 2014 patrí Blizzardu. Dnes, 13. novembra vyšla dlho očakávaná expanzia Warlords of Draenor. A pár dní dozadu na Blizzcone došlo k oznámeniu nového veľkého projektu.

Posledný rok bol pre Blizzard…. hluchý. Zdalo sa, že mu dochádza dych. Megaprojekt Titan, nextgen blablabla, odvolali s tým, že to nevyzerá na dosť zábavnú hru na ich úrovni.

A tu bác ho, na ich tradičnom cone, oznámili, že makajú na (netradične) akčnej hre Overwatch. Vyzerá to parádne – a opäť komiksovo. Asi to bude niečo na štýl Team Fortress. Možno viac s prihladnutím na zábavu ako taktiku. Nové názvy classov a ich rozdielnosť vyzerajú sľubne. Ale predsa len to je akcia – ktohovie, či to vydrží 10 a viac rokov ako iné hry od Blizzardu. Obrázky a videá sú zatiaľ sľubné.

Na Blizzcone tiež oznámili novú expanziu do Heartstonu, ktorý momentálne hrá cez 20 miliónov ľudí. Bude to o gnómoch a goblinoch a veľa kartiet vraj bude mať dosť náhodné featury. A kariet bude 150, čiže hromada. Čo kukám štatistiky niektorých zverejnených, staré karty asi pôjdu na poličku. Prídavok vyjde už v decembri, takže nebudeme čakať tak dlho ako na Naxxramas.

Okolo Warcraftu 4 sú zatiaľ len plky a legendy, ostatne ako každý rok dozadu. V hmle ostáva aj expanzia do WoWka Emerald Dream, ktorá vraj má vyjsť už o rok, a konečne sa má splniť sľub z roku 2008, že datadisky budú iba s ročnou medzerou :).

No a ako to vyzeralo dnes po launchi Warlords of Draenor? Ráno, keď všetci hráči zarezávali v škole / práci to bola pohodička. Na internete som videl zástupy nadržaných postavičiek, ktoré obliehali Dark Portal už včera. Na mojom serveri ráno nič také nebolo. Porobil som pár questov a vypol to. Vyzeralo to na príjemný deň, keď sa večer vrátim. Khadgar a Thrall už boli v peknom srabe.

No a večer :). Klasický launch.  Po dlhom čase som pár dní naspäť vo Wowku. Veľký poradovník na log do hry (ešte to padlo aj uprostred). Hra zalagovaná, dokonca server si dával šlofíka na pár minút. Ešteže ani tentokrát nepustili alíkov a hordu sekať sa medzi sebou. (Hrám za alíkov, main je síce horda, ale už ma nebavilo čakať v queue do BG 10 minút, keď alíci to majú instant – horda na mojom serveri zrejme početne prevažuje o dosť).

No a tak idem. Konečne po rokoch čítam questy a užívam si príbeh. Akcia dobrá. Príbeh nelogický (to ako tí hordáci, čo sú so mňou, vraždia sami seba, alebo svojich otcov?). A čo sa stane, keď v súčasnosti (v minulosti na Draenore) zabijem hordáka, ktorý prišiel z budúcnosti, zdochne aj súčasnosti aj v budúcnosti alebo ako?

V každom prípade, hneď od začiatku  sú nám servírované veľké postavy z WoW histórie ako Nerzhul, Guldan, Killrog, Blackhand, Kargath atď. (sú to orci, takže sa mi nechce písať správne ich mená). Chudáci Dreinejci vyzerajú vystresovane. Trošku im pichneme a užijeme si Outland, predtým ako ho roztrhalo na kusy a zmenil meno.

Na chate veselý trolling & complaining. Zdá sa, že bugov je dosť. Niektorým nejde opustiť prvú bitku o portál na lodi – hehe. Mne to síce išlo a potom mi zrazu zmizli postavy. Bum. A to je aj dôvod prečo vlastne píšem tento článok – pevne verím, že mi moje postavičky skoro vrátia a že zajtra bude už v Draenore menší bordel :).

Trápne je, že už po pár hodinách je na serveri KOPEC levelov 100. Veľmi smutné. Takže hra je ľahká, asi niečo na úrovni medzi nočným pomočovaním sa a zapínaním si suchého zipsu na teniske. Ktohovie ako dlho to vydrží…