Nepáči sa vám, že je váš syn hráč? Nájdite si pevný bod v jeho vesmíre

Rodina hráčov

Ako rodič môžete mať pocit, že váš potomok (častejšie syn, ale ani dievčatá nemusia byť výnimkou) je hráč, gamer… proste trávi pred obrazovkou oveľa viac času ako vonku s loptou. A ešte pri tom mláti do klávesnice a prežíva to ako ozajstný boj.

Rodič môže spanikáriť a nasadiť všetky možné techniky od policajného štátu až po nátlak a vyhrážky, že v dospelosti budeš, synu môj, tučný, lenivý a chorý. Máte pocit, že všetka technika – iPhony, X-Boxy, počítače sa spikli proti vám… možno vám pomôže pozitívnejší prístup a vstup do tohto vesmíru, aj keď vám možno inak nejde vôbec pod fúzy. Skúste nejakú jemnú nenásilnú stratégiu, ktorá do vašej rodiny nastolí pohodu a zároveň aj pevné pravidlá.

Prijmite fakt, že váš syn žije v inej dobe než ste možno vyrastali vy. Možno ste si nevšimli, ale aj medzi hrami môžu byť veľké rozdiely. Niekde sa len bezducho strieľa, ale napríklad nesmierne populárny Minecraft je ako obrovské  Lego s veľkými možnosťami pilovať detskú predstavivosť a technickú logiku. Môžete so synom stráviť pár minút hraním, nakoniec, nikto vás nenúti sa tomu venovať hodiny denne. Zapojte aj mamu. Naučte sa jazyk a kódy mladých. Lepšie im porozumiete.

Vyjdite synovi v ústrety. Kúpte mu počítač, aj keď je všetkým jasné, že sa na ňom bude oveľa viac hrať ako študovať, hoci pred kúpou sľubuje opak. Detská izba pre chlapca by mala byť zariadená podľa jeho gusta a vy mu môžete pomôcť. Keď mu napríklad kúpite lepší stolík, stoličku, podložku pod myš, vidí, že máte záujem a staráte sa. Nemusíte ísť od extrémov aké vidíme na niektorých obrázkov na internete, kde sa detské izby premieňajú na hráčske dúpätá s obrovskými obrazovkami, kde každých 10 centimetrov trčí nejaký joypad alebo volant.

Základom je, že syn musí mať aj iné povinnosti. Predovšetkým študijné, ale aj pomáhať doma, jeho vyjednávanie s vami má určité hranice. Strážte čas a majte jasné pravidlá o hraní. Napríklad ráno po vstaní pred školou určite nie. Až po skončení úloh. A podobne. Limity sú dôležité aj pre rodičov, aj pre deti. Ak ste prísni na seba a neporušujete svoje zásady, idete dobrým príkladom a dieťa to registruje. Musíte mať systém odmien a konzekvencií – civlizovaných trestov. Ale rozhodne nedospejte do stavu rodinnej vojny, keď sa už vyťahujú káble zo zásuvky. To nemusí skončiť dobre.

„Obrazovky“ by ste nemali používať ako voľnočasové tlačítko. Čiže keď chcete mať čas pre seba, pošlete syna hrať sa a zabudnete na neho. To je asi najväčší problém, že toto vypínanie povinností rodičia dnes až príliš veľa používajú. Naučte sa asertívn zaveliť „nie“. Syn by si mal nájsť aj iné koníčky – ak sa len hrá, to znamená, že jeho život v reálnom živote je chudobnejší. Mohol by zaplniť šport, kamaráti alebo nejaké hobby. Ak rád číta knihy, v dospelosti sa mu to len a len vráti. Môžete syna viesť k výletom do prírody a podobne – to je výborne strávený čas, ak má dostatok slobody a nerobí to nasilu. Vlastne akékoľvek nútenie do čohokoľvek sa vždy obráti proti rodičovi, ako mnohí už zistili.

O autorovi Ukázať všetky príspevky

admin